BRATISLAVA 17. apríla (SITA) - Verejné vysoké školy nedostatočne informujú o svojej činnosti, hoci im to prikazuje vysokoškolský zákon. Vyplynulo to z analýzy ich výročných správ o činnosti z roku 2006, ktorú urobili Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) a Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA).
Na správach si nedávajú záležať, ale len pospájajú jednotlivé správy z fakúlt. "Bolo dosť evidentné vo viacerých prípadoch, že tie správy boli skôr len polepenými kompilátmi nejakých častí správ z jednotlivých pracovísk a nikto to nejako needitoval. Dokonca pri Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka sa stalo, že celé časti tej správy chýbali, to znamená, že zrejme nikto si tú správu na záver nepozrel. Chýbal tam úvod a celá časť o vede a výskume," povedala na dnešnej tlačovej besede Renáta Králiková zo SGI.
Problém je aj v tom, že ministerstvo školstva zatiaľ neurčilo presné a jasné pravidlá pre výročné správy o činnosti. Školy preto ani nie je možné postihovať. Správy majú slúžiť tým, ktorí chcú na škole študovať, ale aj učiteľom a na určenie stratégie, akou by sa mala škola uberať. Napríklad by v nich mali byť informácie o tom, aká je úspešnosť pri získavaní internátov, učitelia by sa z nich mali dozvedieť, či škola poskytuje ubytovanie zamestnaným učiteľom.
Podľa Králikovej v správach chýba aj hodnotenie študentov, ktoré má byť raz do roka zo zákona. Študenti majú hodnotiť výučbu na škole, učiteľov, servis školy a podobne. Rezort by mal podľa mimovládnych inštitúcií stanoviť, čo presne má byť v správach, kedy a ako ich majú školy zverejňovať.
"Drvivá väčšina verejných vysokých škôl vôbec nezverejnila informácie, to znamená, že verejné vysoké školy zrejme ten zákon ani nečítali takto podrobne alebo na druhej strane nepovažujú za dôležité rešpektovať základný zákon o vysokom školstve na Slovensku," vyhlásil Michal Považan z ARRA.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre ako jediná neposkytla výročnú správu spomedzi 20 verejných vysokých škôl. Najhoršie dopadli Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Vysoká škola múzických umení v Bratislave. Králiková uviedla, že v správach chýbali konkrétne údaje napríklad o medzinárodnej spolupráci, vede či výskume. Na prvom mieste sa umiestnili Slovenská technická univerzita v Bratislave a Trnavská univerzita.
Školy by si mali dať viac záležať pri vypracovávaní správ, upriamiť by sa mali na analytickú časť, odporúčajú Králiková s Považanom. Podľa nich treba doriešiť aj výročné správy o hospodárení, v ktorých školy majú takisto nedostatky. Správy síce neanalyzovali, ale stretli sa s tým, že tri školy im ich odmietli poskytnúť. Išlo o Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzitu Komenského v Bratislave a Technickú univerzitu vo Zvolene. Králiková si myslí, že nie je správne, ak školy dostávajú peniaze zo štátneho rozpočtu a neinformujú o tom, ako ich použili.
Na Slovensku pôsobí 20 verejných vysokých škôl, dve štátne a 10 súkromných škôl.
