BRATISLAVA 17. apríla (SITA) - Bez účasti troch najvyšších ústavných činiteľov sa dnes v Bratislave na ministerstve zahraničných vecí koná hodnotiaca konferenciu zahraničnej politiky SR v roku 2007.
Ich účasť a vystúpenie v úvodnom diskusnom paneli avizoval rezort diplomacie v pôvodnom programe, nakoniec prezidenta Ivana Gašparoviča, predsedu parlamentu Pavla Pašku a premiéra Roberta Fica ospravedlnil vo svojom vystúpení šéf slovenskej diplomacie Ján Kubiš.
"Až do posledného momentu sme hľadali možnosť účasti aspoň jedného z nich," povedal Kubiš. Podľa slov predsedu SDKÚ-DS a bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu je neúčasť predsedu vlády ďalším prejavom jeho neochoty diskutovať. "Nerozumiem tomu, prečo sa vyhýba takémuto fóru," poznamenal.
Doterajšiu zahraničnú politiku Ficovej vlády charakterizoval riaditeľ The German Marshall Fund of the United States pre strednú a východnú Európu Pavol Demeš ako adaptáciu na členstvo v EÚ a NATO s pokusom o ekonomizáciu zahraničnej politiky a objavovanie nových teritórií. Podľa neho sa počiatočné obavy a kritika partnerov z EÚ "sústredená na prvky populizmu a nacionalizmu do značnej miery oslabili, najmä vďaka obratnej politike premiéra Fica, ktorý je schopný relatívne bezproblémovo vládnuť so stranami Jána Slotu a Vladimíra Mečiara". Demeš ocenil pôsobenie Slovenska v Bezpečnostnej rade OSN, zorganizovanie konferencie šéfov parlamentov krajín EÚ či účinkovanie Miroslava Lajčáka v Bosne a Hercegovine.
"Objavili sa však i symptómy, ktoré by pri nepovšimnutí mohli oslabiť naše zahranično-politické postavene a prestíž," povedal, pričom spomenul "občasnú rozdielnosť v postojoch rezortu zahraničných vecí a predstaviteľov vládnej koalície", či ochladenie vzťahov a narúšanie tradičnej spolupráce s mimovládnymi organizáciami.
Šéf diplomacie Kubiš hodnotil zahraničnú politiku v minulom roku ako úspešnú. Zdôraznil naše predsedníctvo v Bezpečnostnej rade OSN, posilnenie účasti slovenských vojakov v operácii NATO v Afganistane, či vstup do schengenu. Ocenil tiež pôsobenie Miroslava Lajčáka v pozícii vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine. Podľa jeho slov je pre úspešnosť zahraničnopolitického pôsobenia Slovenska podstatná dobrá koordinácia aktivít Národnej rady, prezidenta, ďalších ústredných orgánov štátnej správy. "V drvivej väčšine prípadov túto koordináciu nevidíte, alebo si ju neuvedomujete a možno ani niet prečo. Je to technika práce," poznamenal. Za dôležitú tiež označil dobrú spoluprácu s regionálnymi samosprávami a mimovládnym sektorom.
Kubiš na adresu súčasnej opozície poznamenal, že tak ako bola neúspešná jej snaha o vzbudenie obáv z udržiavania hodnotovej orientácie súčasnej vládnej koalície, rovnako neúspešná bude aj jej snaha o spochybnenie jednoty hodnôt a výkonu zahraničnej politiky. "Ani toto spochybňovanie sa nepodarí, keď sa pozriete na prax. Nie na penu, nie na šumy, ale na prax," dodal Kubiš. Opozícia by podľa neho tiež chcela aj do verejne diskusie podsúvať tézy antiamerikanizmu a podobne. "Ako keby kritika niektorých pozícií našich spojencov, vrátane USA, automaticky znamenala, že sme antiamerickí, či anti v niečom inom. My sa nevymedzujeme proti, my vychádzame so svojimi pohľadmi, záujmami a tieto ako suverénny štát presadzujeme," zdôraznil Kubiš.
Dzurinda kladne hodnotil viaceré úspechy slovenskej diplomacie v minulom roku. Na druhej strane podľa neho klesá reputácia Slovenska v zahraničí. Spôsobuje to okrem iného "evidentná viackoľajnoť pri výrokoch najvyšších ústavných činiteľov, ktorá nesvedčí o tom, že máme jasno v niektorých základných otázkach". Ďalšou príčinou je, že súčasná vláda viac uprednostňuje populizmus ako vernosť zdieľaným hodnotám, dodal Dzurinda, podľa ktorého je tretím faktorom zlyhávanie štandardných demokratických nástrojov. Chýba diskusia, či už v parlamente či samotnom politickom poli, povedal Dzurinda. Príkladom je podľa neho schvaľovanie Lisabonskej zmluvy. "Nikto neodmietal Lisabonskú zmluvu, my sme mali záujem na dobrom demokratickom tlačovom zákone," dodal a opýtal sa, "prečo máme opäť pocit, že sa vracajú roky najmä poslednej Mečiarovej vlády". Reputácia podľa Dzurindu klesá aj preto, že chýba líderstvo v zahraničnej politike, ktorá by sa mala formulovať na úrade vlády. "Predseda vlády mal niektoré neuveriteľne škodlivé vyjadrenia," zdôraznil Dzurinda.
