BRATISLAVA. Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO môžu byť v tomto roku pravdepodobne zapísané až tri slovenské lokality. Pre TASR to dnes potvrdila Viera Dvořáková z Pamiatkového úradu SR v Bratislave.
Ide o protitureckú pevnosť Komárno, ktorú Slovensko navrhuje spoločne s Maďarskom, pamiatky Veľkej Moravy - slovanské hradisko v Mikulčiciach a Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, ktoré predkladáme spoločne s Českom a drevené kostolíky, ktoré sú pokračujúcim sériovým zápisom už predtým zapísaných poľských kostolíkov.
Návrhy bolo treba predložiť do konca januára. Potom ich preštudujú experti, ktorí sa na ne prídu pozrieť a nakoniec sa dostanú na panel ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla). Nasledujúci rok ich potom posúdi Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO. "Ak výbor nebude mať žiadne otázky, návrhy alebo námietky, lokalita bude prijatá a zapísaná do zoznamu," dodala Dvořáková.
Návrh na zapísanie do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO musí podľa jej ďalších slov obsahovať mnoho náležitostí. "Návrh musí byť komplexný, musí obsahovať dokumentáciu a mať vypracované komparatívne analýzy," spresnila s tým, že si treba uvedomiť, že v prípade zápisu do zoznamu svetového dedičstva sa neporovnávame so susednou dedinou, ale s celým svetom. Návrh musí tiež obsahovať video navrhnutého miesta a letecké fotografie.
O tom, čo bude do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané, resp. navrhnuté na zapísanie nerozhoduje len pamiatkový úrad, ale aj široká odborná verejnosť. "Rozhodne nejde o slovenské superlatívy najvyššie, najnižšie, najsevernejšie alebo najjužnejšie. Musí to byť niečo také, čo je v rámci celej zemegule najlepšie vo svojej oblasti. Je to veľmi zložité hľadanie," uviedla ďalej Dvořáková pre TASR. Návrh na zápis predkladá Centru svetového dedičstva príslušné ministerstvo. V prípade prírodného dedičstva Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, v prípade kultúrneho dedičstva Ministerstvo kultúry (MK) SR prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR.
Dôležitou je aj otázka financovania. Krajina, ktorá chce zapísať niektorú zo svojich kultúrnych alebo prírodných pamiatok svetového dedičstva, musí preukázať, že toto dedičstvo dokáže na vlastné náklady zachovať pre budúce generácie. SR každoročne prispieva do fondu svetového dedičstva UNESCO členským príspevkom. "Za rok 2007 to bol príspevok 1922 dolárov. Príspevok na rok 2008 ešte nie je schválený," uviedla pre TASR Katarína Hargašová z Komisie pre UNESCO MZV SR.
"Síce možno požiadať fond svetového dedičstva o participáciu na niektorých projektoch, ale rozhodne nie o pokrytie všetkých nákladov," vysvetlila Dvořáková. Ako ďalej dodala, odkedy sa Slovensko dostalo do OECD a tiež stalo členom Európskej únie, nepatrí k štátom, ktoré by mali chodiť klopať a prosíkať. "Tento fond by mal skôr slúžiť krajinám tretieho sveta, kde je naozaj niekedy veľmi ťažké uchovať hodnoty bez dotácie zvonku," vysvetlila. UNESCO podľa jej ďalších slov podporuje najmä vzdelávacie aktivity a tiež participuje na eliminácii krízových stavov, ako napríklad predchádzanie katastrof či zmiernenie ich dopadov.
Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bol prijatý 16. novembra 1972 v Paríži a platnosť nadobudol 17. decembra 1975. Slovenská republika pristúpila k dohovoru 31. marca 1993 sukcesiou ako 134. štát. V zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva je k 1. februáru 2008 zapísaných 851 lokalít, z toho 660 kultúrnych, 166 prírodných a 25 zmiešaných lokalít, ktoré sa nachádzajú v 141 štátoch.
Dvadsaťjedenčlenný Výbor svetového dedičstva, volený členskými štátmi na Generálnom zhromaždení, schválil a zapísal do zoznamu svetového dedičstva doteraz šesť lokalít zo Slovenskej republiky. Z kultúrneho dedičstva je to Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia, Spišský hrad s okolitými pamiatkami, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec a historické jadro mesta Bardejov. Zo slovenských prírodných lokalít sú vo svetovom dedičstve UNESCO zapísané jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu podľa časti nominačného projektu Rokliny Slovenského raja. V minulom roku boli zapísané Karpatské bukové pralesy ako spoločná nominácia Slovenska a Ukrajiny.
Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO je pripravených viacero návrhov zo Slovenska. Z lokalít kultúrneho dedičstva sú to: Limes Romanus rímske antické pamiatky na strednom Dunaji, Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, Pamätník Chatama Sófera v Bratislave, Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych pivníc, Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice. Čo sa týka "zmiešaných" pamiatok, tu je pripravený návrh Dunajskej prírodnej a kultúrnej krajiny (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom. Medzi prírodnými pamiatkami sú pripravené na návrh tieto lokality: Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom), Krasové doliny Slovenska (na základe výberu rôznych typov krasových dolín rozšírenie a dopracovanie nominačného projektu Rokliny Slovenského raja predloženého 26.6.1997), Mykoflóra Bukovských vrchov, Gejzír v Herľanoch.
ila vs
