Ružomberok 19. apríla (TASR) Osada Vlkolínec pri Ružomberku je najzachovalejšia rezervácia ľudovej architektúry v SR, ktorá je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Rozhodol o tom jeho výbor 11. decembra 1993 v Kolumbii.
Vlkolínec je jednou z mestských častí Ružomberka. Pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry je od roku 1977. Predstavuje typ stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí s typickou zrubovou výstavbou. Tradičný život Vlkolínčanov približuje aj múzeum Roľnícky dom s expozíciou pôvodného bývania. Vytvorili ho v jednom z tamojších obytných objektov.
K najstarším obyvateľom Vlkolínca patrí aj vyše 70ročná Bernardeta Milanová, ktorá príchod jari do osady vníma ako začiatok práce na záhradke. Priznáva, že teplými dňami prichádza do osady aj viacej turistov na ktorých si nevedia stále zvyknúť. Mnohí narušujú súkromie v domoch, nakúkajú do nich. Preto na niektorých z nich vyvesili informačné tabulu zakazujúce vstup turistom do dvorov z ktorých väčšina nemá brány, ani oplotenie. V minulosti neboli potrebné.
"Osadu Vlkolínec spravuje mesto Ružomberok, ktoré každoročne vynakladá asi dva milióny korún (61.751,27 eura) na údržbu ciest, na chod informačného centra. Prispieva z nich aj na autobusovú dopravu," povedal Jozef Bašary z Mestského úradu v Ružomberku. Pokračoval, že okrem toho v minulosti získali financie od štátu na vybudovanie kanalizácie, verejného vodovodu, cesty.
"Vlastníci pamiatkových objektov aj samostatne žiadajú o príspevok na ich opravu od ministerstva kultúry. Mnohí si z týchto peňazí už opravili strechu," podotkol Bašary. Podľa neho obnova pôvodných objektov vo Vlkolínci je zložitá, lebo mnohé sú vo vlastníctve súkromných osôb.
Prvá písomná zmienka o tejto osade je z roku 1376, kde sa považovala za ulicu mesta Ružomberok. Najväčší rozmach dosiahla v 18. storočí, keď ju tvorilo až 70 domov a niekoľko hospodárskych budov. Dominantou osady je zachovalá drevená zvonica, studňa z roku 1770, škola a kaplnka Panny Márie z roku 1875. Studňu a zvonicu vybudovali tradičnou technikou a pokryli šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. V súčasnosti tam žije okolo 30 obyvateľov.