Bratislava 20. apríla (TASR) Ak majú vytvorené približne rovnaké podmienky, staršie deti a dospelí sa naučia cudzí jazyk rýchlejšie ako malé deti. Mýtus, že je to opačne, vo vedeckých kruhoch nie je uznávaný.
"Často sa totiž zabúda na dve veci. Porovnáva sa osvojovanie si jazyka malými deťmi v cudzojazyčnom prostredí s učením sa jazyka dospelými v jazykovej škole. Malé deti majú v tomto prípade podstatne väčší kontakt s jazykom ako napríklad dospelí v jazykovej škole. Zároveň, deti sa jazyk neučia, ale si ho osvojujú v prirodzenom prostredí detského ihriska, škôlky alebo pri hre," ozrejmil pre TASR docent Jozef Štefánik z katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Okrem toho, jazyk, ktorý si osvojujú, je podstatne jednoduchší (napr. z hľadiska stavby, slovnej zásoby a pod.) ako ten, s ktorým sa stretávajú dospelí, keď sa ho učia.
Na druhej strane, upozornil Štefánik, z hľadiska zvládnutia zvukovej stránky jazyka možno povedať, že ak sa jazyk začnú učiť už deti v ranom veku a majú na to vytvorené vhodné podmienky, dokážu si väčšinou osvojiť aj výslovnosť bez cudzieho prízvuku a na úrovni rodených používateľov jazyka, čo už ani zďaleka nie je také bežné u dospelých.
"Niektorí lingvisti a vývinoví psychológovia tvrdia, že existuje určité obdobie veku (približne do 12.-14. roku), po uplynutí ktorého si síce je ešte možné osvojiť druhý (cudzí) jazyk, ale už nie na vynikajúcej úrovni a už vôbec nie bez cudzieho prízvuku," upozornil ďalej Štefánik. Zástancovia tejto hypotézy sa podľa jeho slov opierajú pri tom najmä o tzv. neuroplasticitu mozgu u malých detí a schopnosť oboch hemisfér prevziať napríklad v prípade poranenia jednej z nich funkcie tej druhej.
Podľa Štefánika neplatia ani časté obavy rodičov, že v dôsledku dvoj- alebo viacjazyčnosti si dieťa neosvojí ani jeden jazyk poriadne. "To, čo ovplyvňuje úroveň ovládania jazyka u dieťaťa (okrem vrodených predispozícií) je starostlivosť venovaná jeho výchove zo strany rodičov, prostredie, v ktorom vyrastá, kvalita kontaktu s jazykom, motivácia a ďalšie faktory," upozornil.
Taktiež nie je pravda, že ak sa dieťa začne učiť cudzí jazyk už v materskej škole, tak to naruší základy jeho materinského jazyka. Podľa Štefánikových slov, vo veku 3-4 rokov má dieťa už vytvorené pevné základy materinského jazyka a pri vhodnom systéme používanom v materských školách cudzí jazyk nepredstavuje z hľadiska frekvencie kontaktu dieťaťa s týmto jazykom žiadne nebezpečenstvo pre materinský jazyk.
Vo všeobecnosti sa verí, že čím skôr sa začne s výučbou cudzieho jazyka, tým lepšie. Podľa Štefánika "problémom však býva, že veľmi často ho učia ľudia, ktorí síce tento jazyk ovládajú na istej úrovni, ale nemajú žiadnu (pedagogickú) špecializáciu a len si tým zlepšujú životnú úroveň". Výsledkom potom môže byť napríklad zle osvojená výslovnosť, ktorá sa neskôr bude len ťažko naprávať. "Meradlom úspechu z pohľadu rodičov by v žiadnom prípade nemal byť počet slovíčok, ktoré sa dieťa v škôlke naučí. Skôr by malo ísť o vybudovanie pozitívneho vzťahu dieťaťa k tomuto jazyku," dodal.
Zaujímavosťou je, že bilingválnym deťom sa sníva v oboch jazykoch, najčastejšie podľa toho, s kým sa im sníva a s kým vo svojich snoch komunikujú.
Výučbu cudzieho jazyka v ranom detstve možno odporučiť. "Pri osvojení si oboch jazykov na vysokej úrovni sa v odbornej literatúre uvádzajú viac pozitívne účinky bilingvizmu a jeho vplyvu na myslenie a osobnosť dieťaťa," povedal Štefánik.
V prípade zmiešaných manželstiev, resp. pri dvojjazyčnej výchove detí by každý z rodičov s nimi najmä v prvých rokoch mal dôsledne používať len jeden jazyk. To znamená, každý by sa mal dieťaťu prihovárať vo svojom materinskom jazyku a nemali by ich miešať. "Pritom vôbec nie je dôležité, akým jazykom sa rozprávajú medzi sebou a pred dieťaťom," dodal.
