BRATISLAVA 23. apríla (SITA) - Nie je pravda, že mladí ľudia sa vôbec nezaujímajú o veci verejné. To je najcennejšie zistenie, ktoré na besedách so žiakmi a študentmi základných, stredných a vysokých škôl nadobudol verejný ochranca ľudských práv Pavol Kandráč.
Ombudsman sa pomerne často stretáva so školopovinnou mládežou a deťmi. Za mesiac má dve - tri besedy so žiakmi a študentmi. Podľa neho deti tvoria veľkú skupinu občanov Slovenska, ktorí majú tiež nárok na ochranu svojich ľudských práv, ale majú málo možností na dovolanie sa spravodlivosti, ak im ich niekto porušil. "Deti sú z hľadiska ochrany ľudských práv veľmi zraniteľné najmä preto, lebo sa nevedia dovolať nápravy spôsobených krívd," povedal Pavol Kandráč na dnešnom stretnutí so študentmi bratislavského gymnázia na Tilgnerovej ulici.
Aby sa situácia v budúcnosti zmenila, pracovníci Úradu verejného ochrancu ľudských práv SR prišli s novou iniciatívou. V školách každého stupňa v SR chcú vytvoriť funkciu školského ombudsmana. "Každá škola bude mať svojho ombudsmana. Budú si ho voliť študenti spomedzi seba a on bude garantom dodržiavania práv a slobôd, ktoré sú zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa z roku 1989," pokračoval Kandráč. "Ombudsmanov, ktorých si vy vyberiete, my odborne zaškolíme. Budeme sa im venovať po každej stránke, aby sme si ich na túto zodpovednú funkciu čo najlepšie pripravili. Aby sme potom mohli spoločne strážiť dodržiavanie zásad Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré rozširujú Druhú hlavu Ústavy SR o práva detí. Čiže o práva osôb mladších ako 18 rokov, " dodal.
Zapojenie žiakov do všeobecnej kontroly dodržiavania ľudských práv a slobôd by malo pomôcť šíriť právne vedomie občanov, ktoré je na Slovensku veľmi nízke. Podľa neho práve spomenutá absencia právneho vedomia a právna negramotnosť občanov spôsobuje verejnému ochrancovi ľudských práv už roky problémy a vytvára priestor na plnenie jeho hlavného poslania.
"Najčastejším problémom, ktorý ombudsman rieši, sú súdne prieťahy. Tých je na Slovensku mimoriadne veľa. Šesťročné až desaťročné súdne prieťahy sú na Slovensku bežnou vecou. V súvislosti s deťmi a ochranou ich práv najčastejším rébusom sú súdy o plnení vyživovacej povinnosti. Raritným v tejto oblasti je súd o výživné, ktorý trval dlhých 16 rokov. Rodičia sa začali o výživné súdiť v čase, keď dieťa malo tri roky a konečný verdikt o platení výživného si vypočulo ako devätnásťročné. Konečný verdikt však padol až vtedy, keď sme sa do sporu zapojili aj my. Keď sme upozornili, že podobné riešenie súdu je z hľadiska dodržiavania ľudských práv neúnosné," povedal dnes Kandráč na besede so študentmi bratislavského gymnázia.
"Jednou z podmienok pre Slovenskú republiku, aby mohla vstúpiť do Európskej únie, bolo zriadenie funkcie verejného ochrancu ľudských práv," uviedol Kandráč, ktorý túto verejnú funkciu robí šesť rokov. "Úlohou ombudsmana je pomocou takzvaného nežného práva (formou debaty, diskusie, upozornenia, oznámenia) riešiť problémy, ktoré majú občania SR s orgánmi štátnej správy a úradmi samosprávy."
Pavol Kandráč na základe šesťročných skúseností dospel k názoru, že "nekultúrny výkon úradných povinností je živnou pôdou pre vznik rôznych konfliktných situácií." Úradníci vo vzťahu k občanovi sú podľa neho mnohokrát nepríjemní, leniví, arogantní až drzí. Jednoducho nevedia komunikovať s ľuďmi. Nevedia robiť prácu, ktorú si vybrali. "Pri riešení sporov sme však zistili, že mnohokrát sú aj nekompetentní a v danej oblasti nevzdelaní. Vtedy dochádza k pochybeniu, k omylom a k zbytočným konfliktom, ktoré potom musí riešiť ombudsman. A hoci svojím angažovaním sa naši pracovníci mnoho sporov pomohli vyriešiť, namiesto odmeny a pochvaly sa im dostalo pokarhania a rôznych prejavov neúcty," dodal Kandráč.
