BRATISLAVA 25. apríla (SITA) - Pravoslávni veriaci oslavujú v týchto dňoch najväčší cirkevný sviatok – Sviatok sviatkov – Veľký deň – Svetlé Christovo Zmŕtvychvstanie – Paschu („Veľkú Noc“). "Na celom svete oslavujú pravoslávni tento sviatok nielen ako akúsi spomienku, ale ako Svätú Tradíciu, ako život Cirkvi," uviedol dnes pre agentúru SITA pravoslávny duchovný Michal Džugan. Preto podľa neho dodržiavajú slávenie „Veľkej Noci“ podľa juliánskeho kalendára pri ktorom nie je možné, aby tento sviatok pripadol na Židovskú Paschu alebo dokonca aj pred ňou. To je vyjadrené aj v liturgických textoch: „Neslávime Paschu ako Židia, lebo našou Paschou je obeť Christova za nás.“
Potvrdením pravosti a autentickosti tejto Svätej Tradície je podľa Džugana aj schádzanie Blahodarného ohňa, ktorý schádza každoročne v sobotu pred Zmŕtvychvstaním Isusa Christa v hrobe, kde bol pochovaný. Patriarcha vchádza do hrobu, kde sa modlí. Predtým ho prehľadá polícia, aby vylúčila možnosť zapálenia zápalkami a zapečatia hrob. Patriarcha neskôr vychádza z hrobu so zapálenými sviečkami. Oheň v prvých minútach nepáli. Boh nám tým dokazuje svoju moc a rovnako nekonečnú lásku k ľuďom.
V liturgickej tradícii východnej všeobecnej Cirkvi osem dní (od Lazárovej soboty – po Veľkú sobotu), z ktorých sa v byzantsko-slovanskej liturgickej tradícii skladá Svätý týždeň (nazývaný taktiež Strastným či Veľkým týždňom), tvorí pre pravoslávnych kresťanov vrchol bohoslužobného života. "Paschálny cyklus utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Božieho Syna je predstavený v sérii hlbokých, duchovne inšpirujúcich bohoslužieb, ktoré prekračujú obmedzenie času a priestoru, uvádzajú pravoverného kresťana do vnútra udalostí spásy a umožňujú mu v spoločenstve Cirkvi znova prežiť posledné okamihy Spasiteľovho pozemského pôsobenia," uviedol Džugan.
Veľký piatok je dňom prísneho pôstu. V skorých dopoludňajších hodinách sú pod krížom v strede chrámu čítané tzv. kráľovské hodinky, v ktorých je cez slová Písma Starého i Nového Zákona ohlasovaná nielen tragika utrpenia Nevinného, ale i uistenie o víťazstve nad smrťou, dosiahnutom práve cez Kríž. V popoludňajších hodinách Veľkého piatku je slúžená večerňa pohrebu Pána, pri ktorej je po čítaniach zo Starého i Nového Zákona vynášaná plaščenica (grécky epita-fios), veľká látková ikona znázorňujúca ukladanie Christovho tela do hrobu alebo tradičnejšie iba Isusovo telo zahalené do pohrebných plachiet. Plaščenica je uložená väčšinou na zvláštnom stolíku uprostred chrámu a ozdobená kvetmi. Na konci večerne sa veriaci klaňajú pochovanému Pánovi, spievajú piesne (u nás najmä na východnom Slovensku predovšetkým krásnu pieseň Stradaľnaja mati pod Krestom stojala, popisujúcu údiv a zármutok Matky Božej nad smrťou jej Božského Syna) a bozkávajú plaščenicu.
V gréckych a arabských pravoslávnych cirkvách kňaz pri večerni pohrebu Pána sníma znázornenie ukrižovaného Christa z kríža, zahaľuje ho do bielej prikrývky a následne odnáša do oltárneho priestoru, odkiaľ hneď nato vynáša plaščenicu.
V sobotu dopoludnia, správnejšie však skôr v sobotu podvečer, je slúžená svätá liturgia Bazila Veľkého, spojená s večerňou, nazývaná tiež „prvým Vzkriesením“. "Pripomíname si pri nej zostup Pána Isusa do pekiel, teda do tej najväčšej hlbiny smrti, odkiaľ Spasiteľ víťazne vyviedol duše spravodlivých Starého Zákona vrátane našich prarodičov Adama a Evy, ako to krásne znázorňujú ikony Christovho Vzkriesenia," povedal Džugan. Pri tejto bohoslužbe bývajú krstení katechumeni (čakatelia na krst) či myropomazaní (zjednotení s všeobecnou pravoslávnou Cirkvou) nepravoverní kresťania, ktorí sa počas Veľkého postu pripravovali na vstup do živého bohoľudského tela Christa, Cirkvi. Zvlášť silným dojmom na všetkých prítomných pôsobí, keď sa duchovní pred čítaním Evanjelia za spevu hymnu Voskresni, Bože, sudi zemli (Povstaň Bože a suď zem) preobliekajú z tmavých rúch do svetlých; zároveň sú i tmavé oltárne plachty a ďalšie pokrývadla v chráme nahradené bielymi. Evanjelium, ktoré následne kňaz či diakon zvestuje od stolíka s plaščenicou, už popisuje príchod Christových učeníc k prázdnemu hrobu. Na konci svätej liturgie kňaz žehná chlieb a víno, ktorými sa veriaci posilňujú, aby mali silu vytrvať v prísnom pôste až do paschálnej Eucharistie.
Paschálna noc, predvečer nedele Zmŕtvychvstania Pána, je sprevádzaná v neskorých hodinách sobotného večera čítaním novozákonnej knihy Skutkov apoštolských, ktorá popisuje kázanie mladej Cirkvi o Vzkriesenom Christovi. V šere chrámu, osvecovaného len svetlom sviec, veriaci bdejú pri plaščenici, symbolizujúcej zapečatený Isusov hrob, a očakávajú začiatok bohoslužieb, oslavujúcich triumf Života nad smrťou. Vlastným paschálnym bohoslužbám predchádza tzv. polnočnica, krátka nočná hodinka, počas ktorej kňaz prenáša plaščenicu na oltár, na ktorej bude až do sviatku Nanebovstúpenia Pána slúžená svätá liturgia.
Tesne pred polnocou alebo v skorých ranných hodinách kňaz oblečený v bielych bohoslužobných rúchach, okuruje kadidlom oltár a za úplného ticha v ztemnelom chráme sám potichu spieva hymnus Voskresenije tvoje, Christe Spase, Anheli pojut na nebesich, i nas na zemli spodobi čistym serdcem tebe slaviti (Vzkriesenie Tvoje, Christe Spasiteľu, anjeli ospevujú na nebesiach, i nám na zemi daruj, aby sme Ťa čistým srdcom oslavovali). Pri treťom okurovaní sa k spevu kňaza pridáva celý chrám, sú otvorené všetky dvere ikonostasu (nezatvárajú sa celý týždeň), veriaci si zapaľujú sviece a spolu s kňazom obchádzajú za zvuku zvonov chrám. Potom pred zavretými dvermi chrámu kňaz začína utreňu a prvýkrát zaznieva radostný víťazný hymnus Christos voskrese iz mertvych, smertiju smerť poprav, i suščim vo hrobich život darovav. Potom veriaci spolu s kňazom vstupujú do chrámu, kde sú medzitým zapálené všetky svetlá, a v neopakovateľnej atmosfére radosti pokračujú v utreni, na ktorú obvykle nadväzuje paschálna liturgia sv. Jána Zlatoústeho, pri ktorej je Evanjelium čítané v rôznych jazykoch na znamenie toho, že Spasiteľovo víťazstvo nad smrťou objíma celý svet.
Vrcholom slávnosti Paschy je potom pri svätej liturgii prijímanie Eucharistie. Počas paschálnych bohoslužieb kňaz opakovane pozdravuje veriacich slovami Christos Voskrese! Christos vstal z mŕtvych! Veriaci mu túto radostnú zvesť potvrdzujú: Voistinu Voskrese! – Vpravde vstal z mŕtvych! Na konci utrene alebo svätej liturgie tiež kňaz svätí veriacim košíky s rôznymi tradičnými paschálnymi pokrmami: tvarohovou hrudkou, mazancom (páskou), veľkonočnými vajíčkami a údeninami. Nedeľa Vzkriesenia je zakončená v popoludňajších hodinách slávnostnou večerňou, pri ktorej sa veriaci opäť schádzajú v chráme, aby Bohu poďakovali za dar spásy, nádeje a radosti, ktorý im v svojom Synovi ponúka.
