Bratislava. O zrušení Detského kardiocentra v Bratislave, ktoré by malo priniesť jeho zlúčenie s detskou fakultnou nemocnicou, sa podľa ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča ešte definitívne nerozhodlo.
Spojenie obidvoch zariadení by však bolo výhodné, povedal ČTK. Ešte vlani na jeseň pritom vláda zaradila kardiocentrum do zoznamu nemocníc, ktoré sú nevyhnutné pre záchranu pacientov. Kritici zlúčenia sú presvedčení, že pacientom zmena nepomôže.
"Možno to bolo pochopené inak, ako som povedal," reagoval minister na informácie, že kardiocentrum by sa malo s nemocnicou spojiť od júla. "Požiadal som o predbežný súhlas ministerstvo financií, dorábajú sa analýzy. Ak tie potvrdia, že sa to má spojiť, tak sa to spojí," dodal Valentovič.
V minulosti svoj návrh obhajoval snahou vybudovať pracovisko, ktoré bude poskytovať všetky druhy zdravotnej starostlivosti pre najmenších detských pacientov. Kardiocentrum aj v súčasnosti sídli v priestoroch nemocnice. Spojením obidvoch pracovísk by sa podľa neho mohli znížiť aj náklady na administratívu a kardiocentrum vraj bude mať ako súčasť väčšieho zariadenia viac možností na svoj rozvoj.
Bývalý člen pracovného tímu predchádzajúceho ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca Peter Pažitný však tvrdí, že zmena neprinesie pozitíva. Nemocnici vraj nepomôže zlepšiť jej hospodárenie a kardiocentru uškodí. "Opäť sa ukazuje chaos vo vedení rezortu," vyhlásil Pažitný. Poukázal na to, že len nedávno sa dostalo Detské kardiocentrum do dlho očakávaného nariadenia o minimálnej sieti nemocníc a o niekoľko mesiacov neskôr by malo zaniknúť.
O potrebe spojiť kardiocentrum s nemocnicou nie je presvedčený ani prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. "V zdravotníctve je dosť iných problémov, ktoré je potrebné riešiť," povedal.
Pažitný vidí v snahách o zlúčenie zariadení pokus získať asi 400 miliónov korún, ktoré boli určené na stavbu novej budovy kardiocentra. Dotáciu schválila ešte predchádzajúca vláda, doposiaľ sa však projekt nepodarilo zrealizovať.
Samostatne pôsobia na Slovensku aj tri ústavy pre liečbu chorôb srdca a ciev pre dospelých, pričom banskobystrický a košický sídlia tiež v priestoroch fakultných nemocníc. "Osamostatnenie ústavu pred viac ako piatimi rokmi bol správny krok," reagovala námestíčka riaditeľa Gabriela Kaliská z ústavu v Banskej Bystrici. Ústav v súčasnosti buduje nové sídlo.
Minister Valentovič tvrdil, že samostatnosť ústavov pre dospelých je opodstatnená, pretože liečia viac pacientov. Uznal to aj riaditeľ Detského kardiocentra Pavol Kunovský. Napríklad pre vek však podľa neho pacienti spravidla vyžadujú dlhšiu a náročnejšiu liečbu. "Jedno detské kardiocentrum na populáciu päť miliónov obyvateľov je štandardom všetkých štátov EÚ," zhrnul. Postupne navyše dorastajú pacienti, ktorí prežili napríklad vďaka operáciám srdca, a tí budú potrebovať špecializovanú starostlivosť expertov, dodal.
Spochybnil aj možné ekonomické prínosy tým, že by napríklad zanikli náklady na prácu dvoch riaditeľov. Nové investície by si vyžiadala zmena informačného systému kardiocentra, dodal Kunovský.
V Detskom kardiocentre ročne podstúpi operáciu asi 350 detí, malí pacienti podstúpia stovky zložitých katetrizačných zákrokov a tisícky neinvazívnych vyšetrení. Tento týždeň jeho špecialisti vyoperovali jednému z novorodencov zriedkavý srdcový tumor, ktorý mu bránil v odtoku krvi zo srdca do pľúc. Bez operácie by dievčatko podľa špecialistov kardiocentra zomrelo.
