"Učitelia budú mať absolútnu voľnosť v objeme piatich až šiestich hodín týždenne a budú môcť učiť to, čo si myslia, že je správne," vyhlásil Mikolaj.
Umožniť by im to mali školské vzdelávacie programy. Tie doplnia učivo povinné pre všetky školy určené štátnym vzdelávacím programom. Mikolaj nevidí prekážku spustenia reformy ani v tom, že školy majú na prípravu vlastných programov len niekoľko mesiacov.
Odborníčka na školstvo z bratislavského Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Zuzana Humajová je však presvedčená, že reforma by sa mala odložiť. "Učitelia na to vo všeobecnosti nie sú pripravení a s touto prekážkou sa nedokážu vyrovnať ani šikovní učitelia," povedala o príprave školských programov. Pedagógom podľa nej chýbajú možnosti na to, aby o tvorbe školských programov získali dostatočné informácie.
Skúsenosti s prípravou vlastných učebných osnov má napríklad gymnázium v Žiari nad Hronom. Práce na školskom programe boli mimoriadne vyčerpávajúce a trvali približne dva roky, povedala už skôr riaditeľka gymnázia Beáta Tóthová.
Od reformy vzdelávania sa očakáva, že žiaci sa budú učiť vo väčšej miere informácie, ktoré dokážu uplatniť v praktickom živote. Zlepšiť by sa mala aj ich schopnosť spájať poznatky do súvislostí. Prispieť by k tomu mali užšie vzťahy medzi predmetmi. Na školách pôsobia odborníci na jednotlivé predmety. Jednou z možností ako spojiť informácie z príbuzných oblastí, napríklad fyziky, chémie a biológie, by mohla byť spoločná príprava učiteľov, aby ich hodiny na seba lepšie nadväzovali, poznamenal poradca ministra pre reformu Miron Zelina.
Zmeny vo vzdelávaní by sa mali spustiť od budúceho školského roka, najprv však poslanci musia schváliť nový školský zákon, ktorý je v parlamente v druhom čítaní.
