BRATISLAVA. Šéf Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ivan Petranský dnes odmietol snahu časti vládnej koalície zrušiť túto inštitúciu. O jej budúcnosti chce hovoriť s premiérom Robertom Ficom. Zlikvidovanie ústavu, ktorý sa zaoberá zločinmi komunistického a fašistického režimu, by podľa neho bolo krokom späť pri vyrovnávaní sa s obdobím totality.
Zrušenie ústavu, ktorý okrem iného záujemcom sprístupňuje zväzky spolupracovníkov bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), navrhla v piatok v parlamente vládna SNS. Krátko predtým sa na verejnosť dostali materiály o údajnej kriminálnej minulosti jej šéfa Jána Slotu. Myšlienku zrušiť ÚPN podporila aj ĽS-HZDS bývalého premiéra Vladimíra Mečiara, politici najväčšej vládnej strany Smer zastávali rôzne názory.
"Špekulovať o tom, aké sú skutočné príčiny predloženia návrhu, nebudem. Ústav však svojou činnosťou pre mnohých predstavuje riziko v oblasti osobného uplatnenia, pokiaľ akýmkoľvek spôsobom kolaborovali s komunistickým režimom," vyhlásil dnes na tlačovej konferencii Petranský. Pripomínal, že úrad sprístupnil záujemcom množstvo dokumentov ŠtB a v poslednom období pripravil aj viacero filmov a publikácií o období komunizmu.
Nie je zatiaľ jasné, kedy by sa šéf správnej rady ústavu mohol s premiérom stretnúť. Petranský pripustil, že termín sa mu zatiaľ nepodarilo dohodnúť.
Petranského paradoxne parlament zvolil do čela ÚPN ako nominanta SNS. Šéf ÚPN však už viackrát tvrdil, že s touto stranou nemal pred svojím vymenovaním nič spoločné.
Fico: Je to nezaujímavá téma
Premiér Fico dnes zopakoval, že ÚPN pre neho nie je podstatnou témou. "Pre nás je dnes dôležitejšie zabezpečiť ľuďom dobrú perspektívu na Slovensku, ako sa zaoberať nedôveryhodnými eštebáckymi spismi," povedal novinárom. "Z hľadiska našich priorít je to veľmi hlboko," dodal.
Petranský: Mečiar mi asi pred dvoma týždňami oznámil, že zruší ÚPN
Úmysel zrušiť Ústav pamäti národa (ÚPN) oznámil predsedovi správnej rady ÚPN Ivanovi Petranskému zhruba pred dvoma týždňami predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Petranský to uviedol na dnešnej tlačovej konferencii.
"Pán Mečiar so mnou zhruba pred dvoma týždňami komunikoval. Požiadal ma, aby som ho navštívil v centrále ĽS-HZDS. Ako tému stretnutia uviedol rozpustenie štruktúr ÚPN. Vzhľadom na tému a navrhované miesto stretnutia som odmietol. Následne mi pán Mečiar telefonicky oznámil, že zruší zákonom ÚPN," informoval Petranský.
Čaplovič: Je to rezignácia na historickú pamäť
Podpredseda vlády a strany Smer-SD Dušan Čaplovič uviedol, že návrh SNS je rezignáciou na historickú pamäť. Vicepremiér uviedol pre agentúru SITA, že návrh podrobne nepozná, nevidí však v ňom zmysel, ak nie je jasné - ako a kam sa presunú archívne a dokumentačné činnosti ÚPN. Činnosť Ústavu pamäti národa považuje za kvalitnú. Zároveň však tvrdí, že treba zabezpečiť ochranu jeho archívu, aby nehrozil únik materiálov, aký sa už stal v minulosti. Vhodnou inštitúciou, ktorá by zaistila bezpečnosť dokumentov ÚPN je podľa Čaploviča napríklad Slovenský národný archív. Otázkou je, prečo takýto návrh prichádza práve teraz, dodal.
Hrušovský: ÚPN chcú zrušiť z osobných dôvodov jedného z predkladateľov
Ústav pamäti národa (ÚPN) chcú poslanci Slovenskej národnej strany (SNS) zrušiť kvôli osobným dôvodom jedného z predkladateľov. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal predseda KDH Pavol Hrušovský s dodatkom, že jeho strana urobí všetko pre to, aby ústav zrušený nebol.
"Chcem vyzvať pána premiéra SR, ale aj predkladateľov, aby upustili od svojho konania a ÚPN zachovali," dodal predseda KDH. Podľa Hrušovského je strana ochotná diskutovať o činnosti ústavu a prípadnej novele zákona, zrušenie ústavu však považujú za útok voči samotnej demokracii.
Hrušovský tiež upozornil, že v prípade sťahovania archívov ústavu hrozí strata historických dokumentov. "ÚPN je apolitickou inštitúciou, do ktorej politici nikdy nezasahovali. Nepovažujem za správne nahrádzať ho inou inštitúciou," uzavrel Hrušovský.
Ak vládna koalícia predsa len ÚPN zruší, KDH sa ho podľa slov svojho predsedu v budúcnosti pokúsi založiť znova.
Ak zrušia ÚPN, Palko a Mikloško navrhnú odvolať Belousovovú
Ak by došlo k zrušeniu Ústavu pamäti národa (ÚPN), poslanci NR SR Vladimír Palko a František Mikloško podajú návrh na odvolanie Anny Belousovovej z funkcie podpredsedníčky parlamentu a predložia ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií.
Návrh na zrušenie ÚPN, ktorý podala SNS a podporuje ĽS-HZDS, je podľa Palka a Mikloška súčasťou vulgárnej politiky týchto strán. "Je to útok proti kultúre pamäti, ktorú si každý kultúrny národ pestuje. Zrušenie ÚPN nám vnucuje jeden človek, ktorý by sa radšej mal vyjadriť k vykrádaniu áut a obchodov v minulosti a druhý človek, ktorý už roky nevie vysvetliť, ako došiel k sídlu v Trenčianskych Tepliciach za desiatky miliónov korún," uvádza sa vo vyhlásení nezávislých poslancov, ktoré dnes poskytli agentúre SITA.
Proti politike týchto ľudí treba podľa Palka a Mikloška podnikať aktívne kroky. "Strana s tak primitívnou politikou, ako je SNS, by nemala mať zastúpenie vo vedení parlamentu. Preto ak návrh na zrušenie ÚPN bude schválený v prvom čítaní, Konzervatívni demokrati Slovenska navrhnú opozičným stranám, aby dali spolu návrh na odvolanie Anny Belousovovej z funkcie podpredsedníčky parlamentu. Anna Belousovová je okrem iného spoluzodpovedná za to, že v NR SR stále nie je inštalovaná busta Andreja Hlinku, hoci to už celé mesiace ukladá zákon," zdôraznili poslanci.
Rovnako považujú za potrebné pripomenúť Vladimírovi Mečiarovi úbohý spôsob vládnutia v čase, keď bol predsedom vlády. "Preto ak bude návrh na zrušenie ÚPN schválený v prvom čítaní, KDS navrhne ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií. Mečiar amnestoval v r. 1998 svojím osobným rozhodnutím únoscov syna bývalého prezidenta SR Michala Kováča. Slušní ľudia sa v zápase o svoju krajinu nemajú nikdy vzdávať," píšu poslanci.
Snaha zrušiť ÚPN rozvírila otázku dôveryhodnosti zväzkov ŠtB
Snaha časti vládnej koalície zrušiť Ústav pamäti národa, ktorý skúma obdobie fašistickej a komunistickej neslobody v rokoch 1939 až 1989, znovu na Slovensku rozvírila otázku dôveryhodnosti zväzkov bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Ústav pamäti národa (ÚPN) ich pravosť obhajuje, viacerí politici však majú opačný názor. Hodnovernosť záznamov v minulosti často spochybňovali ľudia, ktorých ŠtB evidovala ako svojich agentov.
Kritici zväčša argumentovali, že komunistická ŠtB bola zločinecká organizácia, ktorá porušovala aj vlastné pravidlá, a že jej záznamy sú falšované, manipulovalo sa s nimi a niektoré sa dokonca stratili.
Podľa ÚPN, ktorý spravuje archívy tajnej polície, sú však zväzky dôveryhodné. Riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN Ľubomír Morbacher poznamenal, že vo vnútri ŠtB existovali kontrolné mechanizmy podobne ako v iných tajných službách. "Medzi jednotlivými zväzkami sú súvislosti. (...) Informácie sú uložené na viacerých miestach," povedal ČTK.
Medzi ľuďmi, ktorých mená figurujú v záznamoch ŠtB ako agenti, sú okrem bývalých a súčasných politikov aj kňazi, športovci, advokáti či umelci. Mnohí z nich však popreli, že by donášali, a tvrdili, že nepodpísali žiadnu spoluprácu. Nanajvýš iba priznali, že sa s príslušníkmi ŠtB vynútene stretli. Zhruba tridsiatka ľudí sa dokonca obrátila na súd, aby dokázali, že boli evidovaní ako spolupracovníci neoprávnene. Niektorých zastupuje ako advokát bývalý premiér a disident Ján Čarnogurský, podľa ktorého súdy už v dvoch prípadoch rozhodli v prvom stupni v prospech jeho klientov. Rozsudky však zatiaľ nie sú právoplatné.
Morbacher pripustil, že smernice ŠtB umožňovali, aby niekedy zaevidovala osobu aj bez podpísania spolupráce. Vtedy to však podľa neho bolo vo zväzku aj zaznamenané. "Ten, kto je v registri zväzkov v kategórii agent, musel vedieť, že ho kontaktovali príslušníci ŠtB a že od neho žiadajú spoluprácu. Ostatné závisí od konkrétneho obsahu zväzku," dodal.
Vlani na jeseň spôsobili rozruch tiež informácie, ktoré zverejnil samotný ústav, že v ŠtB sa v období po nežnej revolúcii sfalšovali tri desiatky dokumentov kontrarozviedky v prospech agentov. Z ľudí, ktorí boli vedení ako agenti, sa tak na papieri stali osoby sledované. Zástupcovia ÚPN vtedy tvrdili, že s opačným prípadom sa nestretli.
Objavili sa však názory, že ŠtB evidovala falošných spolupracovníkov počas bývalého režimu. Čarnogurský upozorňoval na údajnú výpoveď jedného z bývalých príslušníkov bezpečnosti, že tajná polícia mala plán, koľko ľudí majú ročne získať. "Zväzky ŠtB nie sú tak spoľahlivé, že kto je tam zapísaný, tak automaticky musel byť agentom, vedomým agentom," domnieva sa. Morbacher však takéto účelové "verbovanie" agentov vylúčil. Tvrdil, že ŠtB si osobu preverovala, kým ju zaevidovala ako spolupracovníka. "Predpokladom registrácie zväzku spolupracovníka ŠtB bola takzvaná lustrácia, ktorou sa zisťovalo, či spolupracovníka neviaže už iná súčasť ŠtB. (...) K spolupráci dochádzalo až po zložitom administratívnom mechanizme, kde s viazaním spolupracovníka muselo súhlasiť viac nadriadených osôb," dodal.
ČTK
