Bratislava 23. apríla (TASR) Študentov zubného lekárstva, ktorí štúdium ukončia v roku 2009, čaká titul MDDR (Medicinae Dentalis Doctor), čím sa budú odlišovať od absolventov stomatológie. Zmeny vo vzdelávaní zubných lekárov súvisia s prijatím záverov európskej hodnotiacej komisie TAIEX 1 zo strany SR, ešte v roku 2002. Zmeny by tak mali zjednotiť kurikulá v jednotlivých krajinách Európy. V praxi to teda znamená, že študenti by mali mať v rámci nového systému viac hodín klinickej výučby samotného zubného lekárstva. "Títo absolventi už nebudú musieť robiť tri roky praxe pod dohľadom skúsenejšieho lekára a robiť špecializačnú skúšku zo zubného lekárstva," vysvetlil pre TASR prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Ján Gašič.
"Zmeny v celom kurikule majú umožniť absolventovi štúdia po jeho ukončení pracovať v ktoromkoľvek štáte EÚ," spresnila prodekanka pre výchovno-vzdelávací proces na LF UPJŠ a hlavná odborníčka MZ SR pre zubné lekárstvo Neda Markovská. Absolventi by tak mali byť po štúdiu dostatočne teoreticky aj prakticky pripravení a môžu začať bezprostredne pôsobiť v praxi.
"Problém je však v tom, že sa to neplní a nie sú pripravení," zhodnotil prezident komory a dodal, že problém je najmä v nedostatočnom materiálnotechnickom zabezpečení a v nedostatku pedagógov. "Súčasné priestorové a personálne výučbové kapacity pre študentov zubného lekárstva na LFUK v Bratislave a LF UPJŠ v Košiciach, ktoré sú jediné dve centrá výučby tohto študijného odboru na Slovensku, sú využívané už teraz na viac ako 150 percent, preto objektívne ďalšia expanzia výučby nie je momentálne možná," skonštatoval študijný prodekan LF UK Peter Stanko.
Podľa Stanka sa v neďalekej perspektíve dá očakávať generačný zlom, ktorý je ešte zvýraznený odchodom mladých absolventov do zahraničia. "Viac ako 50 percent stomatológov je vo veku nad 55 rokov. V najbližšej desaťročnici, teda do roku 2017 by bolo treba vychovať pre SR 1700 absolventov zubného lekárstva," vysvetlil. Ročne končí na lekárskych fakultách približne 60 až 65 absolventov. Lekári, ktorí odchádzajú pracovať do zahraničia, potrebujú tzv. good standing, ktorý vydáva SKZL. "Ročne ich podpisujem 20 až 25," zbilancoval Gašič. O prácu v zahraničí však nemajú záujem iba absolventi, ale naopak, aj lekári s atestáciou. Mladí slovenskí stomatológovia odchádzajú najviac do Anglicka a Škótska, ale tiež do Česka a Nemecka.
Problémom je podľa Markovskej aj nevyriešená otázka so zdravotnými poisťovňami pri ošetrovaní pacientov na klinikách vo výučbovom procese. "V zahraničí je uvedené ošetrenie cenovo pre pacienta zvýhodnené a zdravotné poisťovne tieto výkony akceptujú," skonštatovala Markovská. Vážnou je podľa jej slov aj skutočnosť, že SR má akútny nedostatok zubných lekárov. Ten je podľa Gašica najmä v menších mestách a na dedinách. Evidenciu rajónov síce vedú vyššie územnosprávne celky, no komora má informácie, že sa jednému zubárovi prideľujú aj dva - tri rajóny. "Zubár má teda asi sedemtisíc pacientov, čo nie je schopný fyzicky obsiahnuť, hlavne ak je dôchodca," skonštatoval prezident komory.
Naopak, podľa Gašiča Slovensko nemôže očakávať veľký prílev stomatológov z východnej Európy. "Za ostatných 25 rokov sem prišlo osem stomatológov z Ukrajiny," skonštatoval Gašič a doplnil, že zväčša ide o zubné lekárky, ktoré na Slovensko nasledovali svojich manželov. "Jediným problémom usídlenia sa v Európskej únii je uznanie vzdelania," zhodnotil prezident komory. Keď však lekár získa uznanie vzdelania v akejkoľvek krajine EÚ, tak platí pre celú úniu. Ďalším dôvodom, prečo sa zahraniční lekári na Slovensko nechystajú, je podľa Gašiča aj jazyková bariéra.
Z ekonomického hľadiska predstavuje výučba zubného lekárstva vo všetkých krajinách najnáročnejší vysokoškolský študijný program dotovaný štátom alebo dosaturovaný spoluúčasťou študentov na jeho financovaní. "Na Slovensku je dotácia na praktickú výučbu jedného študenta zubného lekárstva poskytovaná zdravotníckemu zariadeniu, v ktorom prebieha, mimoriadne nedostatočná," uviedol Stanko. "Ministerstvo školstva SR poskytlo v rámci dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov osobitné finančné prostriedky na zabezpečenie praktickej výučby v študijnom odbore zubné lekárstvo a stomatológia v sume 10 miliónov SK," uviedla pre TASR hovorkyňa rezortu Dana Španková.
