Bratislava 28. apríla (TASR) Právnici Ernest Valko a Jozef Vozár nesúhlasia s obídením rozsudku Ústavného súdu (ÚS) SR prijatím ústavného zákona o pridelení vyšetrovacích právomocí Národnej rade SR. Vozár takýto krok počas diskusie organizovanej Konzervatívnym inštitútom Milana Rastislava Štefánika označil za právnu perverznosť.
O neústavnosti parlamentných vyšetrovacích výborov rozhodol ÚS ešte v roku 1995. Predseda vlády Robert Fico sa nazdáva, že okrem trestnoprávnej zodpovednosti je v mnohých kauzách potrebné vyvodiť aj politickú zodpovednosť. Preto navrhol obísť rozhodnutie ÚS prijatím ústavného zákona o pridelení niektorých vyšetrovacích právomocí Národnej rade SR a opozíciu vyzval na spoluprácu pri jeho príprave.
Valko sa nazdáva, že takto by sa potvrdila téza o úplnej slobode parlamentu pri tvorbe právnych noriem. "Teória, že parlament môže robiť čokoľvek, je dávno prekonaná," zdôraznil dnes Valko. Ako uviedol, Adolf Hitler demontoval demokratický právny systém legálne postupným okliešťovaním ústavných práv.
Podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic právnikov upozornil, že ústavný zákon je rozšírením ústavy a má rovnakú právnu silu. Kto vykonáva moc? Ľud (prostredníctvom volených zástupcov, pozn. TASR), alebo nevolení právni teoretici? pýtal sa Valka a Vozára. Valko vzápätí reagoval slovami, že ak by bola Lipšicova téza platná, na zmenu zriadenia SR na monarchistickú či socialistickú formu vlády postačí 90 hlasov v parlamente. A to určite nie je v záujme ľudu, myslí si. Zdôraznil, že viaceré krajiny majú v ústave nemeniteľné články, ktoré poslanci nemôžu zmeniť. Exminister spravodlivosti pripustil užitočnosť sprísnenia pravidiel na revíziu ústavy, kým však neexistujú iné zákonné pravidlá, treba sa riadiť platnými.
Podľa ústavného právnika Radoslava Procházku je Valkov a Vozárov postoj právne nevymožiteľný, aj keď ich obavy zo zriadenia parlamentných vyšetrovacích výborov považuje za legitímne. Diskutovať by mali skôr o rozsahu právomocí výborov, poradil im s dodatkom, aby sa nesústredili na formálne argumenty, lebo sa nikam nedostanú.
Prítomný predseda KDH Pavol Hrušovský upozornil, že Vozárov právny názor komplikuje opätovné prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Parlament ho 114 hlasmi prijal v roku 2005, ÚS však jeho účinnosť pozastavil a dosiaľ o veci nerozhodol. Nezávislí poslanci Vladimír Palko a Pavol Minárik na situáciu reagovali návrhom na prijatie podobného zákona, tentoraz však ako ústavného. Podporu mu už vyjadril aj predseda vlády Robert Fico. Aj mne by to ako človeku vyhovovalo, ale ak ide o princíp (...), tak musím povedať nie. Bohužiaľ. Ak narušíme tento princíp, tak je to cesta do pekla, skonštatoval Vozár akcentujúc, že odňatie majetku politikom, ktorí nevedia preukázať jeho pôvod, by ho tešilo. Principiálny v tejto veci je aj Lipšic, ktorý preukazovanie pôvodu majetku v parlamente podporí. Valko na záver upozornil, že táto právna norma v prípade schválenia spôsobí v praxi veľké problémy.