Brusel 30. apríla (TASR) - Slovenský vicepremiér Dušan Čaplovič, ktorý je na dvojdňovej návšteve Bruselu, absolvoval rokovanie s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Danutou Hübnerovou.
Obaja predstavitelia hovorili o troch hlavných bodoch: horizontálnej priorite Marginalizované rómske komunity; problematike slovenských vodárenských spoločností a pravidlách priznania podpory pre ne zo Štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu; a o auditoch ohľadne dodržiavania pravidiel verejného obstarávania.
Európska komisia konštatovala, že považuje riešenie a zabezpečenie riešenia rómskej otázky aj v SR za veľmi dôležité. "V tejto oblasti Európska komisia veľmi vysoko kvitovala, že Slovensko prijalo program horizontálnej priority Marginalizované rómske komunity," uviedol Čaplovič.
Na otázku o stave implementácie tohto projektu a o podpísaní dohôd s jednotlivými ministerstvami podpredseda vlády komisárku informoval, že už je podpísaná dohoda s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Blíži sa tiež uzavretie dohody s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, ale aj s ministerstvom školstva a hospodárstva. Rokuje sa takisto o zmluve s ministerstvom zdravotníctva.
Vďaka dohodám bude jednotlivými časťami programu prúdiť na Slovensku dotácia 200 miliónov eur (6,4 miliardy Sk). Ako ďalej uviedol vicepremiér, v čase konania národného monitorovacieho výboru 20. mája už bude program definitívne spustený. Komisárka Hübnerová s generálnym riaditeľom úseku pre regionálnu politiku vyjadrili veľkú spokojnosť s konkrétnym pokrokom v súvislosti s riešením rómskej problematiky na Slovensku.
Druhou témou rokovania boli zistenia auditov verejného obstarávania na Slovensku, ku ktorým dospela EK. Podľa slov Dušana Čaploviča ide o deficit ešte z minulých období. Podpredseda vlády informoval eurokomisárku o tom, že Slovensko prijíma sprísnenú novelu zákona o verejnom obstarávaní. Tá podľa neho zdokonalí a zefektívni kvalitu verejného obstarávania, aby v budúcnosti nevznikali problémy s obmedzeným prístupom, ako sa to stávalo v minulosti. Chyby zistené audítormi Európskej komisie potom totiž podľa jeho slov zaplatila krajina, ktorá musela finančné prostriedky vrátiť.
"My sa teraz snažíme vytvoriť taký spoločný postup, aby sme najprv interne zabezpečili na Slovensku priebežnú vnútornú kontrolu jednotlivých vybratých projektov - či už cez ministerstvo financií, cez najvyšší kontrolný úrad alebo cez úrad vlády SR," uviedol Dušan Čaplovič.
Komisárku pre regionálnu politiku Dušan Čaplovič tiež informoval, že členom koordinačnej rady sú aj zástupcovia úradu verejného obstarávania, ktorí poľa jeho slov veľmi aktívne vstupujú do hodnotenia a prípravy projektov dobiehajúceho plánovacieho obdobia rokov 2004-2006, ako aj nového plánovacieho obdobia 2007-2013.
Tretia problematika rokovania Čaploviča s Hübnerovou sa týkala oprávnenosti slovenských vodárenských spoločností na čerpanie prostriedkov zo Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pre obdobie rokov 2007-2013. Brusel totiž namietal, že v niektorých vodárenských spoločnostiach sú aj súkromní partneri - dcérske firmy, ktoré prevádzkujú infraštruktúru - a že zmluvy sú uzavreté na priveľmi dlhé obdobie (30 rokov).
"Slovensko má jednu alternatívu, ktorú prerokuje aj vláda a bola odkonzultovaná s EK. Treba jasne povedať, že Slovensko by po 7. máji, keď bude zasadať monitorovací výbor na ministerstve životného prostredia po zasadnutí vlády, malo odštartovať výzvy, ktoré oslovia jednotlivé spoločnosti, najmä však samosprávy, aby predkladali projekty v oblasti kanalizácie a vodovodov a ich skvalitňovania. Máme totiž záväzok voči Európskej únii do roku 2015 realizovať tento program. Ide o 900 miliónov eur (29 miliárd Sk), ktoré treba maximálne využiť v prospech občanov Slovenskej republiky," uviedol Čaplovič a dodal, že projekty budú ešte ďalej úzko konzultovať s EK, ktorá potom dá odporúčania pre ďalší postup.
"Konečne treba pochopiť na Slovensku aj v rôznych spoločnostiach, ktoré sa o zdroje uchádzajú, že sú to peniaze EK. My musíme v tejto oblasti akceptovať ich pravidlá hry, rovnaké pre všetkých 27 členských štátov, a nežiadať vždy jednotlivé výnimky. V minulosti, aj za bývalej vlády, sa urobili chyby a my ich musíme teraz veľmi ťažko riešiť. Takže v budúcnosti budeme mať znížené obdobia nájmov - nie je totiž možné mať 30-ročné obdobia nájmov, to je jednoznačné. Budeme ich viazať na jednotlivé plánovacie obdobia, tak ako to odporúča EK, s maximálnou výnimkou na desať až 15 rokov," zdôraznil na záver Dušan Čaplovič.
jam sla
