BRATISLAVA 1. mája (SITA) - Slovenské národné múzeum- Múzeum Milana Rastislava Štefánika si uctí pamiatku významnej osobnosti slovenských dejín spomienkovou slávnosťou na Bradle. Podujatie bude v sobotu 3. mája od 17:00 do 20:00. Koná sa pri príležitosti 89. výročia generálovej tragickej smrti. Agentúru SITA o tom informovala Markéta Plichtová zo SNM.
Program slávností otvorí bohoslužba v evanjelickom kostole v Košariskách. Z chrámu sa sprievod presunie k múzeu M. R. Štefánika, kde sa k Štefánikovej soche slávnostne položia vence. V Štefánikovom rodnom dome privíta účastníkov slávnostnej spomienky riaditeľ múzea Rastislav Púdelka. Slávnosť bude pokračovať pri Mohyle na Bradle a vyvrcholí zapálením vatier na Bradle o 19:30.
Návštevníci podujatia budú môcť využiť pravidelné autobusové spoje v smere Brezová pod Bradlom - Bradlo a späť.
Milan Rastislav Štefánik bol astronóm, politik, generál francúzskej armády, zakladateľ československého štátu a prvý československý minister vojny. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách a zomrel 4. mája 1919 v bratislavských Vajnoroch. Študoval v Bratislave, Šoproni, Szarvasi a Prahe.
V novembri 1904 odišiel Štefánik do Francúzska, v Paríži pracoval v slávnom observatóriu Meudone. V roku 1910 ho poverili vedeckými ústavmi Bureau des Longitndes a Bureau Central Météorologigne pozorovaním Halleyovej kométy na Tahiti. Tu sa mu podarilo položiť základy tahitskej hvezdárne a založiť meteorologickú stanicu. Od roku 1912 pracoval znova vo francúzskej hvezdárni. V tomto roku získal aj francúzske občianstvo.
Zvesť o prvej svetovej vojne zastihla Štefánika v Maroku, kde mal v pláne zriadiť observatórium. Po návrate do Francúzska absolvoval výcvik v leteckej škole v Chartres a výcvik v stíhacej divízii v hodnosti poručíka. V máji 1915 ho odvelili na front, počas boja upozornil na seba odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou. V septembri 1915 odišiel na srbský front. Keďže sa vo Francúzsku poznal s ľuďmi z najvyšších kruhov, uviedol do nich aj Tomáša Garrigua Masaryka a Eduarda Beneša, s ktorými potom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán Česko-slovenského zahraničného odboja, ktorého sa stal podpredsedom.
Štefánikovou úlohou bolo vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko-uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti, diplomatické vyjednávania v Rusku, v Taliansku a získavanie dobrovoľníkov v USA. V roku 1917 v USA u prezidenta Woodrowa Wilsona dosiahol s podporou francúzskej diplomacie súhlas s náborom a v krátkom čase získal tritisíc dobrovoľníkov. Nasledovali ďalšie rokovania na talianskej strane. Úspech a podpis zmluvy o organizácií česko-slovenskej armády prišiel v roku 1918. Vďaka úspešným diplomatickým krokom mala čs. armáda stotisíc vojakov a Štefánik si vyslúžil hodnosť generála.
V nedeľu 4. mája 1919 sa v Galarate rozlúčil Štefánik s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo pri Ivánke pri Dunaji zrazu zrútilo na zem. Milan Rastislav Štefánik zahynul spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Nehoda dodnes nie je objasnená.
