Bratislava 2. mája (TASR) - Na základe zákona NR SR č. 241/1993 Z.z. z 20. októbra 1993 je 4. máj - výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika - pamätným dňom SR ako výraz úcty k jednej z najväčších osobností moderných slovenských dejín. V nedeľu 4. mája uplynie 89 rokov od jeho tragickej smrti, od smrti politika, diplomata, vedca-astronóma, vojaka, generála letectva francúzskej armády a generála Ozbrojených síl SR.
Svojou diplomatickou činnosťou sa Štefánik výrazne zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky. Cez prvú svetovú vojnu spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom a aj ako podpredseda Národnej rady československej sa snažil realizovať víziu spoločného československého štátu. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja. Z postu francúzskeho generála a neskoršie československého ministra vojny (1918-1919) prvej československej vlády reorganizoval československé jednotky na Sibíri.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách, v rodine evanjelického farára, materiálne chudobnom, no intelektuálne podnetnom prostredí vzdelanca. Vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prahe. Začal študovať stavebné inžinierstvo, prešiel však na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, kde vyštudoval astronómiu a filozofiu. Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža u profesora Janssena. Absolvoval astronomické výskumné cesty do viacerých krajín v Ázii, Afrike a Amerike. Viackrát podnikol vedecké expedície na Mont Blanc.
Ako francúzsky občan sa zúčastnil na bojových a iných zahraničných akciách, ktorými ho poverila francúzska vláda, a jeho aktivity ohodnotila udelením najvyššieho francúzskeho vyznamenania - Radu čestnej légie a udelila mu hodnosť generála.
V prvej československej vláde pôsobil Štefánik v rokoch 1918-1919 ako minister vojny. Cestou z Talianska domov dňa 4. mája 1919 jeho lietadlo krátko pred pristátím v Ivanke pri Dunaji havarovalo a Štefánik spolu s talianskymi letcami a mechanikom zahynul. Tragédia, či zostrelenie lietadla sa nikdy spoľahlivo nevysvetlilo a v poslednej dobe sa novo analyzovali historické okolnosti smrti generála Štefánika.
Pochovali ho nad jeho rodnými Košariskami na Bradle 11. mája 1919, spolu s troma talianskymi letcami, ktorí s ním zahynuli. O päť rokov po jeho smrti (4. mája 1924) položili základný kameň pamätníka, ktorý navrhol architekt Dušan Jurkovič. Mohylu so štyrmi pylónmi, obrátenú na štyri strany sveta slávnostne odhalili 23. septembra 1928 a v roku 2000 vyhlásili za pietne miesto.
Štefánikova busta s pamätnou tabuľou, faksimile jeho podpisu, ako aj jeho životné krédo "Veriť, milovať, pracovať", ktorým sa riadil po celý svoj krátky, ani nie 40-ročný život, zdobí vestibul novej budovy NR SR v Bratislave.
Prezident SR Rudolf Schuster vymenoval 7. mája 2004 M. R. Štefánika do hodnosti generála Ozbrojených síl SR in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.
