Bratislava 2. mája (TASR) - Zákon o voľbe prezidenta prinútil Ivetu Radičovú (SDKÚ-DS) zverejniť na petičných hárkoch, na ktorých zbiera podpisy pod svoju kandidatúru, okrem iných údajov aj rodné číslo. "Čo je v príkrom rozpore s ochranou osobných údajov. Nechápem, na čo je potrebné rodné číslo popri iných údajoch, ako je bydlisko, dátum narodenia a podobne. Ale musím dodržať zákon," povedala pre TASR.
Radičová začala zbierať podpisy pod petíciu na svoju prezidentskú kandidatúru 1. mája v Komárne. Vzhľadom na podporu opozičných politických strán by jej však stačili aj podpisy poslancov, petíciu nutne nepotrebuje. "Nerobím to preto, že musím, ale preto, že chcem. Rada by som mala zo zákona definovaný mandát od občanov na predloženie kandidatúry na hlavu štátu," povedala. Radičová nemá petičný výbor, na zbieranie podpisov využíva stretnutia s občanmi, ktorých sa aj tak zúčastňuje ako podpredsedníčka SDKÚ-DS. "Určite istým urýchlením bude aktivita dnes už asi 150 ľudí, ktorí sa mi ponúkli zbierať popisy v môj prospech, ale netrúfam si teraz odhadnúť, kedy bude ten deň D, kedy budem mať 15.000 popisov a ani to nie je dôležité," odpovedala na otázku TASR, kedy by mohla mať popisy vyzbierané.
Zákon o voľbách prezidenta z roku 1999 podľa Radičovej obsahuje množstvo chýb a nepresností, napríklad neprimerane krátku, de facto iba 13-dňovú volebnú kampaň. Takýto krátky čas podľa Radičovej nedáva reálne šance kandidátovi, ktorého verejnosť nepozná a v kampani by sa chcel predstaviť občanom. "Zákon zvýhodní kandidátov, ktorí majú šancu sa zviditeľniť napríklad pri iných témach a cez iné aktivity a potom to naozaj nie je fér," povedala s dodatkom, že kandidáti sa aj tak propagujú ako súkromné osoby už dlho pred oficiálnym začiatkom kampane. "Som hlboko presvedčená, že, samozrejme nie rok pred voľbami, ale po voľbách by mal byť novelizovaný," uzavrela na margo prezidentského volebného zákona.
S týmto názorom súhlasí aj Peter Novotný z Občianskeho oka, podľa ktorého je prezidentská volebná kampaň taká krátka, že zvolenie kandidáta, ktorý by sa prezentoval iba počas nej, je nereálne. "Kandidáti sú nútení zákon obchádzať, potom ich za to médiá kritizujú. Je to vlastne taká Hlava XX," doplnil.
Novotný súhlasí s tým, že najvhodnejší termín na novelizáciu zákona je krátko po prezidentských voľbách, keď je najmenšia pravdepodobnosť, že bude zmenený účelovo. "Po voľbách však už tento zákon nikoho nezaujíma," upozorňuje.
Dĺžka oficiálnej volebnej kampane je 15 dní mínus dva dni volebného moratória, mimo nej kandidáti kampaň viesť nesmú. "Samozrejme, že aj v roku 1999, aj v roku 2004 to rôzni kandidáti obchádzali imidžovými kampaňami," spresnil Novotný. Túto skutočnosť kandidát Rastislav Šesták v roku 2004 napadol na Ústavnom súde SR, ten však konštatoval, že nie je možné zakázať sebaprezentáciu súkromným osobám, ktoré oficiálne ešte nie sú kandidátmi. "Zaregistrovaní sú šesť-sedem týždňov pred voľbami," doplnil Novotný na margo začiatku oficiálnej kandidatúry.
Ďalšie otázniky podľa neho vyvoláva strop na výdavky na kampaň. Zákon síce stanovuje štyri milióny Sk (124.112 eur), týkajú sa však len oficiálnej 13-dňovej kampane. Na základe výkladu zákona, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra, môže kandidát minúť ďalšie štyri milióny na kampaň medzi prvým a druhým kolom volieb.
df ed
