Spoločnosť Pezinské tehelne a.s. podala dnes prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu Jána Mana trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy.
Reagovala tak na podľa nich nepravdivé a zavádzajúce informácie uverejnené primátorom Pezinka Oliverom Solgom i aktivistami Zuzanou Čaputovou a Jaroslavom Pavlovičom týkajúce sa nezákonnej výstavby a zjavného porušovania zákazu skládky odpadov v Pezinku. Predseda predstavenstva Pezinských tehelní s ďalšími členmi svojej rodiny podal na primátora Solgu trestné oznámenie pre trestný čin verejného ohovárania, ktorého sa mal dopustiť svojimi výrokmi uverejnenými na adresu rodiny Manovcov.
Okrem trestného oznámenia pripravuje uvedená spoločnosť na primátora obchodnoprávnu žalobu na ochranu mena a dobrej povesti, a jeho rodina občianskoprávnu žalobu na ochranu osobnosti, pretože je hlboko pobúrená z urážok, ktoré primátor rodine Manovcov adresoval.
Proti výstavbe protestoval aj primátor
"Takéto vyjadrenia nie sú hodné ani len slov karikaturistu, nie to ešte primátora Pezinka," uvádza Man vo svojom stanovisku pre TASR. Podľa neho v prípade, že bude orgánmi činnými v trestnom konaní zistené, že primátor Pezinka alebo niektorí z aktivistov verejne oznámil nepravdivé údaje, ktoré mohli značnou mierou ohroziť vážnosť rodiny Manovcov u spoluobčanov, resp. spôsobiť nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva, hrozí podozrivým trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.
Primátor s aktivistami a ďalší predstavitelia mesta aj občianskych iniciatív 2. mája protestovali proti výstavbe skládky odpadov pri veľkej jame na okraji mesta, kde má byť situovaná kontroverzná nová skládka.
"Myslím si, že sa začalo s výstavbou skládky. Podali sme trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Ak niekto začal konať, koná jednoznačne v rozpore so zákonom," povedal na mieste protestu primátor mesta Oliver Solga.
"Celá kauza je sprevádzaná hrubým porušovaním zákonov a územného plánu mesta Pezinok. Ale tiež zneužívaním moci zo strany niektorých predstaviteľov štátnych úradov. Významné je aj to, že nezákonná výstavba sa realizuje aj na pozemku prednostu Krajského stavebného úradu, ktorý vlastní 130.000 m2 pozemkov pod navrhovanou skládkou. Teraz sa ukáže, či na Slovensku platia zákony, alebo drzosť podnikateľa," povedal Jaroslav Pavlovič z občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta.
Frešo: Skládkou by sa mal opäť zaoberať výbor
Kontroverznou skládkou v Pezinku by sa mohol opäť zaoberať mimoriadny parlamentný výbor pre životné prostredie. Na dnešnej tlačovej besede o tom informoval poslanec NR SR Pavol Frešo za SDKÚ-DS. "Výbor by mal prejsť všetky doteraz známe skutočnosti, ktoré sa týkajú skládky, podrobnú dokumentáciu toho, čo sa deje v predmetnej jame, tiež predvolal zástupcov orgánov, ktoré sú toho súčasťou a oboznámil sa so situáciou," spresnil.
Výbor by mal v tomto prípade podľa neho suplovať to, čo sa očakáva od premiéra Roberta Fica, teda skontrolovať, čo sa deje, prečo sa tak dej, prípadne prečo príslušné orgány nekonali. Frešo si tiež myslí, že by sa Fico nemal zaoberať rôznymi konšpiračnými teóriami, ale konkrétne tým, čo sa v jame deje. "Premiér by mal byť natoľko seriózny, aby vysvetlil, čo sa deje. On by mohol zo svojej pozície celú vec dať okamžite preveriť a povedať: preto sme konali, preto sme nekonali, toto sa stalo...," konštatoval. Kedy výbor zasadne Frešo nevedel konkretizovať, ale spolupracovať v tejto veci chce aj s niektorými opozičnými poslancami.
Štátne orgány majú konať
Poslankyňa NR SR Lucia Žitňanská si danú situáciu okolo spornej pezinskej skládky vysvetľuje tým, že štátne orgány nemajú záujem konať, i keď sa na nich obracajú občania. "Skládka je o nefunkčnosti, respektíve zlyhávaní štátnych orgánov, v tejto fáze určite. Súčasťou štátnych orgánov sú aj nejakí ľudia, ktorí majú na celej veci záujem, aj na skládke v Pezinku. Je to dôsledok spôsobu politických nominácií, keď sú príslušné štátne orgány zainteresované vo veciach, o ktorých majú rozhodovať. Tak nie je záruka, že budú konať v prospech občanov," myslí si. Orgány mali podľa nej preskúmať, čo sa v priestoroch skládky deje, nikto však podľa nej na reakciu občanov nereagoval, nič sa neudialo a nikto to nebol skontrolovať. Keby podľa nej orgány prišli na miesto a náhodou by zistili porušenie zákona, mohli by dať pokutu až do výšky päť miliónov korún. "Ako chceme od občanov, aby dodržiavali zákon, keď elita zákon nedodržuje?" zdôraznila.
Žitňanská tiež reagovala na premiérove slová spred niekoľkých rokov, keď sa vyjadril, že Slovensko nie je právny štát. "Teraz je vo vláde, preto je na mieste, aby s tým niečo urobil, aby sa Slovensko priblížilo k tomu, aby bolo právnym štátom. Je to aj o vymožiteľnosti práva, nie len o fungujúcich súdoch. Je to o tom, že všetky štátne orgány budú robiť to, čo majú a ak sa na nich obrátia občania s dôvodným podozrením, že sa niečo deje, majú konať. Domnievam sa, že to sa nedeje," dodala.
Aktivisti poslali vláde tisíce podpisov proti skládke
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) zrušila 5. marca 2008 rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia (IŽP) Bratislava, ktorým bol vylúčený odkladný účinok odvolania voči integrovanému povoleniu vydanému na výstavbu skládky odpadov v Pezinku. Rozhodnutie inšpektorátu podľa SIŽP neobsahovalo zdôvodnenie základných podmienok pre vylúčenie odkladného účinku odvolania. Inšpekcia zároveň vydala predbežné opatrenie pre nového prevádzkovateľa skládky - Westminster Brothers, v ktorom zakázala akékoľvek stavebné práce na skládke až do nadobudnutia právoplatnosti integrovaného povolenia.
Vo veci konal aj minister životného prostredia SR Jaroslav Izák, ktorý spolu s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR podal podnet na krajskú prokuratúru ohľadne preskúmania zákonnosti postupu orgánov verejnej správy v súvislosti so skládkou odpadov v Pezinku. Pezinskí aktivisti zároveň doručili na Úrad vlády SR petíciu s niekoľko tisíc podpismi proti výstavbe skládky.
Odporcovia výstavby novej skládky odpadov v tesnej blízkosti mesta a vedľa uzavretej bývalej čiernej skládky už dlhodobo argumentujú zdravotnými dôsledkami skládok a tiež tým, že sa nechcú stať regionálnym smetiskom. Väčšina odpadov, ktoré sa v minulosti priviezli na ich skládku, pochádzala z iných lokalít. Kým z Pezinka sa na skládke ukladalo ročne približne 5000 ton odpadu, ďalších asi 60.000 ton za rok sa priviezlo. Podľa prieskumu verejnej mienky zo septembra minulého roka 81 percent občanov mesta odmieta vybudovanie novej skládky.
