Bratislava 5. mája (ČTK) - Poslanci vládnej koalície dnes na rokovaní parlamentného výboru zmiernili návrh školského zákona, ktorý čelí kritike predstaviteľov maďarskej menšiny a niektorých mimovládnych organizácií.
Zmenili napríklad znenie, aby sa jazyk národnostnej menšiny nemohol učiť vo väčšom rozsahu než štátny. Minister školstva Ján Mikolaj prisľúbil úpravy zákona, ktorý by mal naštartovať reformu vzdelávania, už skôr a podporil ich aj dnes.
Od reformy vzdelávania sa očakáva, že deti povedie k väčšej samostatnosti a učivo im ponúkne najmä informácie, ktoré dokážu použiť v praktickom živote. Podľa opozície sú však zmeny a aj samotný zákon pripravené nedostatočne. Dokazuje to aj viac ako 150 pozmeňovacích návrhov, ktoré predložili koaliční poslanci, tvrdili predstavitelia opozičných strán.
"Väčšinou ide o pravopisné úpravy, či výmenu slov," tvrdil o návrhoch koaličných poslancov Mikolaj. Medzi významnejšie zmeny patrí napríklad nová povinnosť školských inšpektorov, aby ovládali jazyk národnostnej menšiny, ak budú kontrolovať školu, ktorá v jazyku menšiny vyučuje, poznamenal minister. Vzdal sa aj zámeru, aby počet vyučovacích hodín jazykov národnostných menšín nemohol byť vyšší než počet hodín slovenčiny. Nepočíta už ani s tým, že by okrem učebníc ministerstvo schvaľovalo aj vydávanie pracovných zošitov, cvičebníc a ďalších školských pomôcok. "Aj my sme si uvedomili, že kontrolovať všetky učebné texty by nebolo možné," dodal Mikolaj.
Ministrovi kritici pritom požadujú, aby ministerstvo neschvaľovalo ani učebnice a ponechalo ich výber výlučné na rozhodovaní sa škôl. Predstavitelia SMK zase požadujú, aby sa zachoval terajší počet povinných hodín maďarčiny na školách, kde je tento jazyk vyučovacím. Ministerstvo totiž v štátnom vzdelávacom programe, ktorý nadväzuje na školský zákon, navrhlo, aby napríklad v prvom ročníku základných škôl ubudli v povinnom učive tri hodiny maďarčiny. Mierne by sa naopak mala posilniť slovenčina a školy by mali získať časť vyučovacích hodín na školský vzdelávací program. V ňom si učivo navrhnú podľa vlastných predstáv.
Požiadavku zachovať terajší rozsah povinnej výučby maďarčiny minulý týždeň podporil aj predseda koaličnej ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Ten už vlani nečakane skomplikoval schvaľovanie Mikolajovej vysokoškolskej novely a napokon normu poslanci schválili až po rokovaniach obidvoch politikov.
Minister však zmeny v počte hodín pre predmety nepripúšťa. O ich pomere totiž rozhodovali odborníci, dodal Mikolaj.
Niektoré mimovládne organizácie a časť učiteľov Mikolajovu reformu kritizujú aj za jej príliš rýchle presadzovanie. Školy podľa nich nebudú mať dostatok času, aby sa na zmeny pripravili. Mikolaj chce reformu spustiť už od nasledujúceho školského roka.
grm fab
