BRATISLAVA 7. mája (SITA) - Iniciatívu Nechceme sa prizerať, ktorá vznikla ako reakcia na tzv. zádušnú omšu trnavského arcibiskupa Jána Sokola za popraveného prezidenta Jozefa Tisa, podporilo k dnešnému dňu 441 ľudí. Ako na dnešnej tlačovej besede spresnil autor iniciatívy, rímskokatolícky kňaz mimo cirkevnej služby Miroslav Kocúr, iniciatívu, ktorá je publikovaná na www.kocur.blog.sme, možno i naďalej podporovať na www.changenet.sk. Položením sviece alebo kamienka dnes medzi 18:00 - 20:00 na pamätník holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave si možno uctiť našich zosnulých kresťanským alebo židovským tradičným spôsobom. Ukončenie podpisovej akcie a jej vyhodnotenie bude 9. septembra 2008 v deň, kedy bol na Slovensku schválený a 10. septembra vstúpil do platnosti zákon známy ako židovský kódex, informoval Kocúr.
Ako spresnil spoluautor iniciatívy, pedagóg etiky a náboženstva Dušan Jaura, občianska iniciatíva Nechceme sa prizerať vznikla po tom, ako sme mali pred tromi týždňami "slovami Monty Pythons terrible feeling of déja vu", keď bola v bratislavskom Blumentálskom kostole tzv. súkromná omša arcibiskupa Jána Sokola. Pripomenulo nám to slová Václava Havla spred dvoch rokov v Bratislave pri preberaní čestného doktorátu, keď hovoril, že v celej strednej Európe vychádzajú z dier podivní duchovia nacionalizmu a rasovej neznášanlivosti, povedal Jaura. Dodal, že sú to duchovia, o ktorých sme si mysleli, že sú dávno mŕtvi, ale mŕtvi nie sú. "Na Slovensku sa otvorila skriňa s nebožtíkom, a to 18. apríla v Blumentálskom kostole a to všetko za zvonenia zvončekov a s dymiacim kadidlom". Signatári výzvy Nechceme sa prizerať to považujú za "spoločensky vysoko nebezpečné" a v otvorenom liste bratislavskému biskupovi Stanislavovi Zvolenskému a arcibiskupovi Jánovi Sokolovi uvádzajú, že v duchu vnútrocirkevnej legislatívy Ján Sokol potreboval k tejto zádušnej omši výslovný alebo aspoň "rozumne predpokladaný" súhlas bratislavského arcibiskupa. K tomuto bodu ich žiadajú o stanovisko. "Sme presvedčení, že takto slávenú bohoslužbu nemožno považovať za súkromné podujatie trnavského arcibiskupa," uvádza sa ďalej v otvorenom liste. Mne sa ako učiteľovi etiky a náboženstva bude len ťažko vysvetľovať, že kresťanstvo a antisemitizmus sa nedajú ani pri tej najlepšej vôli spojiť. Aricibskup Sokol tak totiž ako vysoký predstaviteľ cirkvi urobil. Treba voči tomu postaviť hrádzu, uviedol Jaura.
Iniciátori výzvy Nechceme sa prizerať chcú, aby zo strany občanov, osobitne veriacich ľudí, zaznel aj iný postoj ako stanovisko arcibiskupa Jána Sokola. Ako tvrdí etnologička Monika Vrzgulová, je "povážlivé", ak katolícka cirkev svoj vplyv zneužíva na retušovanie, zľahčovanie a dezinterpretáciu historických udalostí na Slovensku, ktoré predstavujú potláčanie a likvidáciu ľudských práv a diskrimináciu časti jej obyvateľov s tragickým koncom.
Občianska iniciatíva Nechceme sa prizerať vznikla 20. apríla ako reakcia na verejnú bohoslužbu, tzv. zádušnú omšu z 18. apríla, ktorú viedol trnavský arcibiskup Ján Sokol v bratislavskom kostole Blumentál. Táto bohoslužba za Jozefa Tisa bola označená verejnými predstaviteľmi rímskokatolíckej cirkvi ako arcibiskupova súkromná iniciatíva. Podľa signatárov údajne súkromná bohoslužba mala všetky znaky verejnej slávnostnej bohoslužby. Konala sa na pôde verejne prístupného farského chrámu, za prítomnosti početných hostí a početného zástupu ľudí. Signatári sa "nechcú prizerať" na to, ako sú zo strany biskupov na základe falošnej stavovskej solidarity vyjadrované sympatie totalitnej moci vedenej katolíckym kňazom. "Táto moc vystavila ponižujúcemu neľudskému zaobchádzaniu ľudí, ktorých mala chrániť. V desaťtisícoch prípadov tieto príbehy prenasledovania skončili potupnou smrťou. Nechceme, aby sa to zopakovalo pre našu ľahostajnosť či relativizáciu a presúvanie zodpovednosti za smrť desaťtisícov nevinných," píše sa ďalej v otvorenom liste.
