Žilina 7. mája (TASR) - Únia centier prevencie pomoci (ÚCPP) DAFNÉ v Žiline vrátila za desať rokov činnosti na Slovensko 249 ľudí, ktorí boli unesení, oklamaní, predaní do zahraničia, zneužití na prácu v zahraničí či boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.
Poradkyňa ÚCPP DAFNÉ Zuzana Hurtošová zdôraznila, že ak sa podarí takéhoto človeka nájsť, jeho vrátenie späť na Slovensko trvá niekoľko týždňov až mesiacov. "Minulý rok sme vrátili 14 ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom predaní do zahraničia na nútenú prostitúciu, novodobé otroctvo a nevoľníctvo. Ich vekový priemer je 19 až 20 rokov. Vzájomná dôvera so zneužitými dievčatami sa hľadá veľmi ťažko. Pred vycestovaním do zahraničia im bola ponúknutá pomoc a zrazu sa zmenila na niečo úplne iné. Takže naozaj veľmi dlhý čas trvá, kým si takúto dôveru vybudujeme," skonštatovala Hurtošová.
Obchodovanie s ľuďmi je podľa Hurtošovej druhým najvýhodnejším "biznisom" na svete. Prvou rizikovou skupinou sú deti z detských domovov, ktoré ho po dovŕšení veku musia opustiť a rozhodnú sa ísť do zahraničia. Ďalšou sú mladí ľudia, ktorí majú ešte stále skreslené informácie o práci v zahraničí. "V prvom rade sa predáva na prostitúciu, pornopriemysel, sexbiznis. Druhá kategória je predaj dievčat do zahraničia ako neviest do rómskych osád. Tretia kategória je novodobé otroctvo a nevoľníctvo. Táto kategória sa týka práve ľudí, ktorí uvažujú o práci v zahraničí a sú oklamaní napríklad agentúrou alebo známymi. Podkategória tejto kategórie je žobranie a nelegálna adopcia. No a štvrtá kategória zneužitia ľudí v zahraničí je predaj ľudí na odoberanie orgánov a transplantáciu," uviedla Hurtošová.
Poradkyňa ÚCPP DAFNÉ poukázala aj na skutočnosť, že na Slovensku neexistuje zariadenie, ktoré by sa priamo venovalo iba obetiam obchodovania s ľuďmi. "Nie vždy sa podarí návrat do normálneho života, ako by sme si to želali my alebo obete. Ak sa niekto nemôže vrátiť do normálneho rodinného prostredia, pretože ho rodina predala alebo by ho mohli nájsť pasáci, musíme hľadať alternatívne riešenia. Potom títo ľudia idú do zariadení pre bezdomovcov, charitatívnych zariadení alebo zariadení pre matky s deťmi," povedala Hurtošová.
Ľudia odchádzajúci do zahraničia by si s najbližšími mali dohodnúť základné pravidlá komunikácie, aby sa vyhli zneužitiu, podotkla Hurtošová. Dodala, že do zahraničia by mali vždy vycestovať cez preverenú osobu, organizáciu, cestovnú kanceláriu, sprostredkovateľskú agentúru alebo cez školu v rámci výmenných pobytov. Dopredu by mali vedieť adresu, kde budú pracovať. Rodičom alebo známym by doma mali nechať fotokópiu všetkých dokladov totožnosti, ktoré si vezmú do zahraničia a aktuálnu farebnú fotografiu. Mzdu by si mali nechať posielať na účet a neprijímať žiadne pôžičky či darčeky, aby neboli nikomu zaviazaní. Za dôležitú považuje Hurtošová aj znalosť základných fráz v jazyku krajiny, do ktorej ľudia cestujú za prácou, pretože v niektorých krajinách ľudia nie sú ochotní komunikovať v angličtine. "S rodičmi a známymi by si mali tiež dohovoriť, ako často a akým spôsobom sa im budú ozývať. Ja veľmi neodporúčam internet a rovnako ani písanie listov a pohľadníc. Najúčinnejšie je ozývať sa telefonicky, pretože rodičia podľa intenzity hlasu dokážu zistiť, či ten človek je alebo nie je v pohode. Mali by si dohodnúť aj signál alebo vetu, ktorú povedia v prípade núdze," uzatvorila Hurtošová.
