SME
Streda, 28. júl, 2021 | Meniny má KrištofKrížovkyKrížovky

Prví o hrôzach Osvienčimu informovali Slováci

Prvé informácie o hrôzach v koncentračnom tábore priniesla dvojica slovenských Židov, ktorí z neho utiekli. Uplynie 90 rokov od narodenia jedného z nich.

(Zdroj: SITA/AP)

Bratislava. Symbolom vyvražďovania Židov počas druhej svetovej vojny sa stal vyhladzovací tábor Osvienčim, kde bolo zmarených 1,5 miliónov ľudských životov, najmä Židov. Niekoľko málo väzňom sa z Osvienčimu podarilo uniknúť, najznámejším bol útek dvoch slovenských Židov Alfreda Wetzlera a Waltera Rosenberga (Rudolf Vrba), ktorí po prvý raz podrobne informovali svet o prežitých hrôzach.

Nielen ich požiadavka, aby spojenci bombardovali tábor a železničné trate vedúce do Osvienčimu, a tým zabránili ďalším chystaným masakrom, však zostal nevypočutý. V sobotu uplynie 90 rokov od narodenia Wetzlera.

Wetzler sa narodil v Trnave, kde v rokoch 1936-1940 pracoval ako robotník. V apríli 1942 ho poslali do zberného tábora v Seredi a odtiaľ ho premiestnili do Osvienčimu-Brezinky (Birkenau), kde pracoval v márnici. Vrba sa do Osvienčimu dostal cez zberný tábor Nováky a koncentračný tábor Majdanek v júni 1942. Útek sa im podaril v apríli 1944.

V prvej polovici roku 1944 prestávala nacistom pre ich hrozné zámery vyhovovať kapacita tábora v Brezinke, a preto sa rozhodli pre stavbu ďalšej časti tábora nazývanej Mexiko. Tam mali doraziť maďarskí Židia, ktorých transporty sa práve chystali. Na stavbu, ktorá nebola tak dobre strážená ako vnútorný tábor, sa používali diely z dosiek, medzi ktorými si Wetzler a Vrba vytvorili úkryt. V malom priestore, ktorý kvôli psom posypali tabakom namočeným v benzíne, strávili tri dni, než skončil proces hľadania v rámci tábora. A 10. apríla 1944 sa vypravili na dvojtýždňovú strastiplnú cestu na Slovensko.

Vrba (naľavo) a Wetzler

dvaja.jpg

Za pomoci niekoľkých obyčajných ľudí ako v Poľsku, tak i na Slovensku, sa im podarilo dostať do Žiliny, kde sa stretli so zástupcami Červeného kríža a židovskej rady. V oddelených miestnostiach potom každý zvlášť nadiktoval svoju správu. Vznikli tak dve osobité písomnosti, ktoré potom - doplnené o spresňujúce informácie - boli zhrnuté do jednej správy, ktorá dodnes patrí k základným dokumentom o vyhladzovacích táboroch. Správa ako prvá detailne popísala fungovanie tábora, vrátane spôsobov vraždenia i odhadov počtu obetí. Jej súčasťou bol napríklad popis najväčšej hromadnej popravy československých občanov - splynovanie 3792 židovských mužov, žien a detí z terezínskeho rodinného tábora v noci z 8. na 9. marca 1944.

Nielen medzi zástupcami židovskej obce správa spočiatku vyvolávala nedôveru. "Ich mozgy neboli pripravené, aby vstrebali myšlienku na masové vraždenie v osvienčimskom meradle," napísal Vrba neskôr vo svojej knihe Utiekol som z Osvienčimu. V Žiline obaja muži získali "árijské" doklady na mená Jozef Lánik (Wetzler toto meno používal ako pseudonym) a Rudolf Vrba, ktoré si Rosenberg ponechal. Správu sa potom podarilo prepašovať na britskú ambasádu v Berne, do rúk zástupcov československej exilovej vlády a taktiež do USA a do Vatikánu; objavila sa i v médiách.

V čase, keď vrcholilo vraždenie v Osvienčime a keď začínali deportácie maďarských Židov, chceli Wetzler s Vrbou varovať, že sa chystá ďalšia vlna vraždenia a čo v skutočnosti znamená presídlenie na východ. Zástupcovia Židov potom žiadali spojencov, aby podnikli patričné kroky, vrátane bombardovania tábora alebo prístupových ciest k nemu, nič také sa však nestalo. V polovici roku 1944 sa niekoľko sto tisíc maďarských Židov stalo obeťami poslednej veľkej vlny deportácií, podľa niektorých historikov však správa zachránila okolo 100.000 maďarských Židov. Dôvody vtedajšej nečinnosti Britov i Američanov, ale i počiatočná nedôvera zástupcov maďarských Židov sú dodnes predmetom sporov.

Po vojne sa Vrba, ktorý sa po spísaní správy dal k partizánom, stal významným vedcom v odbore biochémie a farmakológie. V roku 1958 odišiel z Československa do Izraela, Británie, USA a Kanady. Okrem slávnej knihy Utiekol som z Osvienčimu napísal viacero odborných kníh a článkov z odboru a niekoľko článkov a štúdií o holokauste. Zomrel vo Vancouveru v marci 2006.

Wetzler po vojne pôsobil ako novinár, robotník, úradník a pracoval tiež v cestovnej kancelárii. V roku 1970 odišiel do invalidného dôchodku. V roku 1964 napísal pod pseudonymom Jozef Lánik knihu o svojom úteku Čo Dante nevidel, nikdy sa mu však nedostalo takej pozornosti a popularity ako Vrbovi. Zomrel v Bratislave vo februári 1988. Minulý rok v januári in memoriam obdržal od slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy. Vrbovi Gašparovič udelil najvyššie slovenské štátne vyznamenanie, Rád bieleho dvojkríža I. triedy.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  2. Túto bagetu jedia Slováci už 24 rokov. Čo nám chutí najviac?
  3. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  4. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom
  5. Kravy jedia srvátku. Výrobky vďaka tomu nemajú konkurenciu
  6. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  7. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  2. Keď ekológia spája
  3. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  4. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  5. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  6. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Slovník investora 07: Bitcoin a jeho úloha v portfóliu investora
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 10 819
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 694
  3. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 4 852
  4. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 4 299
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 4 189
  6. Od Česka až po Jadran 3 971
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 149
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 3 032
  9. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 2 896
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny 2 202
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Do kaviarne Towers nevidno.

Inšpekcia má odposluchy aj videozáznamy.


8 h
Zuzana Rehák Štefečeková na LOH Tokio 2020 / 2021.

Sledujte online letnú olympiádu.


Sportnet a 1 ďalší 5 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Za kyberšikanu hrozí až šesť rokov.


a 1 ďalší 6 h