Prví o hrôzach Osvienčimu informovali Slováci

Prvé informácie o hrôzach v koncentračnom tábore priniesla dvojica slovenských Židov, ktorí z neho utiekli. Uplynie 90 rokov od narodenia jedného z nich.

(Zdroj: SITA/AP)

Bratislava. Symbolom vyvražďovania Židov počas druhej svetovej vojny sa stal vyhladzovací tábor Osvienčim, kde bolo zmarených 1,5 miliónov ľudských životov, najmä Židov. Niekoľko málo väzňom sa z Osvienčimu podarilo uniknúť, najznámejším bol útek dvoch slovenských Židov Alfreda Wetzlera a Waltera Rosenberga (Rudolf Vrba), ktorí po prvý raz podrobne informovali svet o prežitých hrôzach.

Nielen ich požiadavka, aby spojenci bombardovali tábor a železničné trate vedúce do Osvienčimu, a tým zabránili ďalším chystaným masakrom, však zostal nevypočutý. V sobotu uplynie 90 rokov od narodenia Wetzlera.

Wetzler sa narodil v Trnave, kde v rokoch 1936-1940 pracoval ako robotník. V apríli 1942 ho poslali do zberného tábora v Seredi a odtiaľ ho premiestnili do Osvienčimu-Brezinky (Birkenau), kde pracoval v márnici. Vrba sa do Osvienčimu dostal cez zberný tábor Nováky a koncentračný tábor Majdanek v júni 1942. Útek sa im podaril v apríli 1944.

V prvej polovici roku 1944 prestávala nacistom pre ich hrozné zámery vyhovovať kapacita tábora v Brezinke, a preto sa rozhodli pre stavbu ďalšej časti tábora nazývanej Mexiko. Tam mali doraziť maďarskí Židia, ktorých transporty sa práve chystali. Na stavbu, ktorá nebola tak dobre strážená ako vnútorný tábor, sa používali diely z dosiek, medzi ktorými si Wetzler a Vrba vytvorili úkryt. V malom priestore, ktorý kvôli psom posypali tabakom namočeným v benzíne, strávili tri dni, než skončil proces hľadania v rámci tábora. A 10. apríla 1944 sa vypravili na dvojtýždňovú strastiplnú cestu na Slovensko.

Vrba (naľavo) a Wetzler

dvaja.jpg

Za pomoci niekoľkých obyčajných ľudí ako v Poľsku, tak i na Slovensku, sa im podarilo dostať do Žiliny, kde sa stretli so zástupcami Červeného kríža a židovskej rady. V oddelených miestnostiach potom každý zvlášť nadiktoval svoju správu. Vznikli tak dve osobité písomnosti, ktoré potom - doplnené o spresňujúce informácie - boli zhrnuté do jednej správy, ktorá dodnes patrí k základným dokumentom o vyhladzovacích táboroch. Správa ako prvá detailne popísala fungovanie tábora, vrátane spôsobov vraždenia i odhadov počtu obetí. Jej súčasťou bol napríklad popis najväčšej hromadnej popravy československých občanov - splynovanie 3792 židovských mužov, žien a detí z terezínskeho rodinného tábora v noci z 8. na 9. marca 1944.

Nielen medzi zástupcami židovskej obce správa spočiatku vyvolávala nedôveru. "Ich mozgy neboli pripravené, aby vstrebali myšlienku na masové vraždenie v osvienčimskom meradle," napísal Vrba neskôr vo svojej knihe Utiekol som z Osvienčimu. V Žiline obaja muži získali "árijské" doklady na mená Jozef Lánik (Wetzler toto meno používal ako pseudonym) a Rudolf Vrba, ktoré si Rosenberg ponechal. Správu sa potom podarilo prepašovať na britskú ambasádu v Berne, do rúk zástupcov československej exilovej vlády a taktiež do USA a do Vatikánu; objavila sa i v médiách.

V čase, keď vrcholilo vraždenie v Osvienčime a keď začínali deportácie maďarských Židov, chceli Wetzler s Vrbou varovať, že sa chystá ďalšia vlna vraždenia a čo v skutočnosti znamená presídlenie na východ. Zástupcovia Židov potom žiadali spojencov, aby podnikli patričné kroky, vrátane bombardovania tábora alebo prístupových ciest k nemu, nič také sa však nestalo. V polovici roku 1944 sa niekoľko sto tisíc maďarských Židov stalo obeťami poslednej veľkej vlny deportácií, podľa niektorých historikov však správa zachránila okolo 100.000 maďarských Židov. Dôvody vtedajšej nečinnosti Britov i Američanov, ale i počiatočná nedôvera zástupcov maďarských Židov sú dodnes predmetom sporov.

Po vojne sa Vrba, ktorý sa po spísaní správy dal k partizánom, stal významným vedcom v odbore biochémie a farmakológie. V roku 1958 odišiel z Československa do Izraela, Británie, USA a Kanady. Okrem slávnej knihy Utiekol som z Osvienčimu napísal viacero odborných kníh a článkov z odboru a niekoľko článkov a štúdií o holokauste. Zomrel vo Vancouveru v marci 2006.

Wetzler po vojne pôsobil ako novinár, robotník, úradník a pracoval tiež v cestovnej kancelárii. V roku 1970 odišiel do invalidného dôchodku. V roku 1964 napísal pod pseudonymom Jozef Lánik knihu o svojom úteku Čo Dante nevidel, nikdy sa mu však nedostalo takej pozornosti a popularity ako Vrbovi. Zomrel v Bratislave vo februári 1988. Minulý rok v januári in memoriam obdržal od slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy. Vrbovi Gašparovič udelil najvyššie slovenské štátne vyznamenanie, Rád bieleho dvojkríža I. triedy.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  2. Edite sa podarilo schudnúť 30 kilogramóv vďaka 3D Chili.
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Modernizácia rozvodov tepla v Medzeve, Slavošovciach a Plešivci
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  3. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Edite sa podarilo schudnúť 30 kilogramóv vďaka 3D Chili.
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete?
  8. Za mliečnou revolúciou bude stáť aj krava Blažena Bzovícka
  9. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  10. Na bicykli po Burgenlande
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 48 401
  2. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 15 240
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 14 803
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 9 886
  5. Ako si znížiť náklady na bývanie a vyhnúť sa nedoplatkom? 9 026
  6. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 8 405
  7. Volkswagen je vďaka bonusom dostupnejší 7 431
  8. Ostrov Ischia sa stáva top európskou letnou destináciou 7 160
  9. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 6 190
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 5 789

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poukázali na spornú Foraiovu poľovačku, úrady im nechcú vrátiť revír

Okrem bývalého šéfa Všeobecnej zdravotnej do revíru chodí strieľať aj Róbert Veselka, konateľ jednej z firiem zo zdravotníckej skupiny Medirex.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Hybridy klamali, majú oveľa vyššiu spotrebu

Ako hybridy nešetria palivo tak, ako sľubovali.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Prípad poľovníkov ilustruje, aké ťažké je byť smelým zajkom

Byť odvážnym kritikom je ako kráčať po povrchu Mesiaca.

Neprehliadnite tiež

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Hybridy klamali, majú oveľa vyššiu spotrebu

Ako hybridy nešetria palivo tak, ako sľubovali.

Ani druhé hromadné výberové konanie na sudcov nedopadlo dobre

Z celkovo 95 určených miest sa podarilo obsadiť tretinu.

Vareha obvinil Matečnú z korupcie a rodinkárstva

Generálnej prokuratúre poslal oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.

Ničia lesy lesníci? Osrblie ukazuje šťastný príbeh slovenského lesa

V júli 1996 zasiahla Osrblie silná veterná kalamita. Lesníci ju spracovávali dva roky, dnes na mieste rastie hustý les.

Podpisy sa nezháňajú ľahko. Platení zberatelia sú rizikom, hovorí Kňažko

Nie všetci, čo ohlásili prezidentskú kandidatúru, budú skutočne kandidovať. Najskôr musia nazbierať 15-tisíc podpisov od ľudí.