Prví o hrôzach Osvienčimu informovali Slováci

Prvé informácie o hrôzach v koncentračnom tábore priniesla dvojica slovenských Židov, ktorí z neho utiekli. Uplynie 90 rokov od narodenia jedného z nich.

(Zdroj: SITA/AP)

Bratislava. Symbolom vyvražďovania Židov počas druhej svetovej vojny sa stal vyhladzovací tábor Osvienčim, kde bolo zmarených 1,5 miliónov ľudských životov, najmä Židov. Niekoľko málo väzňom sa z Osvienčimu podarilo uniknúť, najznámejším bol útek dvoch slovenských Židov Alfreda Wetzlera a Waltera Rosenberga (Rudolf Vrba), ktorí po prvý raz podrobne informovali svet o prežitých hrôzach.

Nielen ich požiadavka, aby spojenci bombardovali tábor a železničné trate vedúce do Osvienčimu, a tým zabránili ďalším chystaným masakrom, však zostal nevypočutý. V sobotu uplynie 90 rokov od narodenia Wetzlera.

Wetzler sa narodil v Trnave, kde v rokoch 1936-1940 pracoval ako robotník. V apríli 1942 ho poslali do zberného tábora v Seredi a odtiaľ ho premiestnili do Osvienčimu-Brezinky (Birkenau), kde pracoval v márnici. Vrba sa do Osvienčimu dostal cez zberný tábor Nováky a koncentračný tábor Majdanek v júni 1942. Útek sa im podaril v apríli 1944.

V prvej polovici roku 1944 prestávala nacistom pre ich hrozné zámery vyhovovať kapacita tábora v Brezinke, a preto sa rozhodli pre stavbu ďalšej časti tábora nazývanej Mexiko. Tam mali doraziť maďarskí Židia, ktorých transporty sa práve chystali. Na stavbu, ktorá nebola tak dobre strážená ako vnútorný tábor, sa používali diely z dosiek, medzi ktorými si Wetzler a Vrba vytvorili úkryt. V malom priestore, ktorý kvôli psom posypali tabakom namočeným v benzíne, strávili tri dni, než skončil proces hľadania v rámci tábora. A 10. apríla 1944 sa vypravili na dvojtýždňovú strastiplnú cestu na Slovensko.

Vrba (naľavo) a Wetzler

dvaja.jpg

Za pomoci niekoľkých obyčajných ľudí ako v Poľsku, tak i na Slovensku, sa im podarilo dostať do Žiliny, kde sa stretli so zástupcami Červeného kríža a židovskej rady. V oddelených miestnostiach potom každý zvlášť nadiktoval svoju správu. Vznikli tak dve osobité písomnosti, ktoré potom - doplnené o spresňujúce informácie - boli zhrnuté do jednej správy, ktorá dodnes patrí k základným dokumentom o vyhladzovacích táboroch. Správa ako prvá detailne popísala fungovanie tábora, vrátane spôsobov vraždenia i odhadov počtu obetí. Jej súčasťou bol napríklad popis najväčšej hromadnej popravy československých občanov - splynovanie 3792 židovských mužov, žien a detí z terezínskeho rodinného tábora v noci z 8. na 9. marca 1944.

Nielen medzi zástupcami židovskej obce správa spočiatku vyvolávala nedôveru. "Ich mozgy neboli pripravené, aby vstrebali myšlienku na masové vraždenie v osvienčimskom meradle," napísal Vrba neskôr vo svojej knihe Utiekol som z Osvienčimu. V Žiline obaja muži získali "árijské" doklady na mená Jozef Lánik (Wetzler toto meno používal ako pseudonym) a Rudolf Vrba, ktoré si Rosenberg ponechal. Správu sa potom podarilo prepašovať na britskú ambasádu v Berne, do rúk zástupcov československej exilovej vlády a taktiež do USA a do Vatikánu; objavila sa i v médiách.

V čase, keď vrcholilo vraždenie v Osvienčime a keď začínali deportácie maďarských Židov, chceli Wetzler s Vrbou varovať, že sa chystá ďalšia vlna vraždenia a čo v skutočnosti znamená presídlenie na východ. Zástupcovia Židov potom žiadali spojencov, aby podnikli patričné kroky, vrátane bombardovania tábora alebo prístupových ciest k nemu, nič také sa však nestalo. V polovici roku 1944 sa niekoľko sto tisíc maďarských Židov stalo obeťami poslednej veľkej vlny deportácií, podľa niektorých historikov však správa zachránila okolo 100.000 maďarských Židov. Dôvody vtedajšej nečinnosti Britov i Američanov, ale i počiatočná nedôvera zástupcov maďarských Židov sú dodnes predmetom sporov.

Po vojne sa Vrba, ktorý sa po spísaní správy dal k partizánom, stal významným vedcom v odbore biochémie a farmakológie. V roku 1958 odišiel z Československa do Izraela, Británie, USA a Kanady. Okrem slávnej knihy Utiekol som z Osvienčimu napísal viacero odborných kníh a článkov z odboru a niekoľko článkov a štúdií o holokauste. Zomrel vo Vancouveru v marci 2006.

Wetzler po vojne pôsobil ako novinár, robotník, úradník a pracoval tiež v cestovnej kancelárii. V roku 1970 odišiel do invalidného dôchodku. V roku 1964 napísal pod pseudonymom Jozef Lánik knihu o svojom úteku Čo Dante nevidel, nikdy sa mu však nedostalo takej pozornosti a popularity ako Vrbovi. Zomrel v Bratislave vo februári 1988. Minulý rok v januári in memoriam obdržal od slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy. Vrbovi Gašparovič udelil najvyššie slovenské štátne vyznamenanie, Rád bieleho dvojkríža I. triedy.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  3. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  4. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  5. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  6. Kam do tepla v januári?
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  8. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  9. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  2. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  3. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  6. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  7. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  8. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  9. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  10. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 15 033
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 898
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 722
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 987
  5. Kam do tepla v januári? 2 496
  6. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 385
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 357
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 224
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 309
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život 1 096

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

DOMOV

Dobré ráno: Kto je Harabin a kto ho chce za prezidenta

Konšpirácie už nestačia, Harabina chcú za prezidenta

KOMENTÁRE

Profesionálni kresťania objavili novú diskrimináciu

Úrady si účtujú poplatok za akýsi administratívny úkon.

KOMENTÁRE

Harabin je šašo, nebezpečný bude Kotleba

Kotleba nemá čo prehrať, s hanbou neodíde, môže len oživiť svoj kapitál.

Neprehliadnite tiež

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Záhadná petícia chce Štefana Harabina za prezidenta

Kto je Štefan Harabin a kto ho chce za prezidenta.

V Tatrách sa pripravte na silný vietor

Výstrahu druhého stupňa vydal Slovenský hydrometeorologický ústav.

Rašiho sesternica chce kúpiť mestské pozemky

Necelý rok pred voľbami je na stole predaj nehnuteľností pre jej autoumyváreň.

Šok číslo 2: Košice musia vrátiť ďalších 14,5 milióna eur z eurofondov

Magistrát: Brusel zmenil pravidlá počas hry. O pomoc žiada ministerstvo.

Harabin si za prezidenta trúfa, no k petícii za jeho kandidatúru sa nehlási

Občiansky kandidát na prezidenta potrebuje 15-tisíc podpisov. Bývalý šéf Najvyššieho súdu hovorí, že masovejšia podpora by ho do volieb posmelila.