Bratislava 9. mája (TASR) - Päťdesiat dní po Veľkej noci a desať dní po sviatku Vstúpenia Krista Pána na nebo oslávia aj evanjelici, podobne ako kresťania iných cirkví na svete, Svätodušné sviatky. Tento rok pripadajú na 11. a 12. mája.
Svätodušné sviatky majú svojou zvesťou rovnakú dôležitosť pre spásu človeka ako sviatky narodenia, ukrižovania, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tieto cirkevné slávnosti približujú udalosť, ktorou vrcholí spasiteľné dielo Ježiša Krista, počnúc jeho narodením cez smrť a zmŕtvychvstanie až po jeho návrat do neba a zaujatie miesta po pravici Boha Otca. Odtiaľ plnosťou svojej moci na nebi aj na zemi Ježiš zosiela na apoštolov Ducha Svätého, aby ich usmernil, ako majú svedectvo o Spasiteľovi sveta Ježišovi Kristovi šíriť všetkým národom, pripomína evanjelický kňaz Ľudovít Muntág.
Bola to svetodejinná udalosť lebo vtedy v Jeruzaleme pod pôsobením Ducha Svätého prijalo vieru v Ježiša Krista okolo 3000 ľudí. Tu sa začali písať i dejiny kresťanskej cirkvi, nakoľko došlo k veľkému zvratu. V skutkoch apoštolov sa opisuje, ako sa v deň Letníc (vo sviatok, na ktorý sa do Jeruzalema schádzalo mnoho Židov z okolitých krajín) stal div, ktorý spôsobil Duch Svätý: kázni apoštola Petra o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi rozumeli aj všetci cudzinci. Zjednotili sa skrze vieru Ježiša Krista, prijali ducha svätého a dali sa pokrstiť, dodáva Muntág.
Slávnosť zoslania Ducha Svätého má aj dnes v ľuďoch posilňovať vieru, že kto prosí o dar Ducha Svätého, dostane posilnenie pre svoj duchovný život a odvahu bez bázne a strachu byť svedkom Božím a svedkom Ježiša Krista.