Bratislava 9. mája (TASR) - Na Dukle to po bojoch počas druhej svetovej vojny vyzeralo ako vo Vysokých Tatrách po ničivej víchrici v roku 2004. Dnešná mládež si to nevie ani predstaviť. V rozhovore pre TASR to uviedol veterán bojov na Dukle, plukovník vo výslužbe Andrej Capko, ktorý si dnes na bratislavský Slavín prišiel uctiť pamiatku padlých sovietskych vojakov pri príležitosti 63. výročia víťazstva nad hitlerovským Nemeckom.
"Bola to strašná katastrofa, nerád na to spomínam. Ľutujem jedno, že naša mládež o takýchto veciach nevie nič, ani ju to nezaujíma. Je to na veľkú chybu aj nás starých i stredných, ale aj mladých, že sa o to nezaujímajú," povedal veterán, ktorý pôsobil v partizánskej skupine Čapajev.
O sebe povedal, že keď sa presunul front na Ondavu, zostal po zranení ruky v poľných pekárňach Prvého československého armádneho zboru. Po presunutí frontu na Liptovský Mikuláš ho demobilizovali, pretože mal iba 17 a pol roka.
Karpatsko-duklianska operácia na jeseň roku 1944 vošla do histórie ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Československého armádneho zboru pri nej narazili na tvrdý odpor nemeckých vojsk. Karpatsko-duklianska operácia bola predovšetkým politicky iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády SNP. Jej cieľom bolo spojenie vojsk Červenej armády s povstaleckými jednotkami. V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianska a Karpatsko-užhorodská operácia) mali vojská Červenej armády 21.000 padlých a 84.000 ranených. Prvý československý armádny zbor mal 844 obetí a 4068 zranených.
