K pozdvihnutiu národného sebavedomia a k vlastenectvu dnes vyzval premiér Robert Fico, ktorý si v Liptovskom Mikuláši pripomenul 160. výročie prijatia Žiadostí slovenského národa. Naznačil, že národnú hrdosť môžu obyvatelia prejaviť aj snahou o dostatočné ovládanie slovenčiny. Mladých ľudí vyzval, aby sa na svojom oblečení nehanbili nosiť okrem americkej či britskej aj slovenskú vlajku.
"Rok 2008 je pre nás rokom zvyšovania národnej hrdosti a sebavedomia. Preto aj moja prítomnosť (v Liptovskom Mikuláši) je pokračovaním týchto snáh vlády," povedal novinárom Fico.
Pripomenul, že Žiadosti slovenského národa boli jeden z najdôležitejších dokumentov v dejinách Slovákov. Ich prijatie označil za začiatok slovenskej štátnosti.
"Boli to Žiadosti slovenského národa, kde sa Slováci hrdo prihlásili k slovenskému národu a presne povedali, čo chcú. Hlavne mladí ľudia však o tom veľa nevedia. Preto by som chcel svojou prítomnosťou zvýrazniť ich význam," dodal predseda vlády.
Názory analytikov na Ficovo zdôrazňovanie národných tém
Žiadosti slovenského národa sú označované za prvý spoločný politický akt a súčasne národný program Slovákov. Narazili však na tvrdý odpor vtedajších uhorských úradov. Deklarácia sa vyslovila pre rovnoprávnosť slovenského národa a požadovala federatívne usporiadanie Uhorska. Každý národ mal mať svoj snem, samosprávu a právo na používanie a výuku materinského jazyka.
Nadčasový význam Žiadostí spočíva aj v dôraze na demokratické prvky - všeobecné volebné právo, slobodu tlače a dôsledného zrušenia poddanských povinností.
Fico v príhovore pred desiatkami účastníkov zhromaždenia tiež kritizoval, že nie všetci obyvatelia Slovenska dostatočne ovládajú slovenčinu. Narážal pri tom pravdepodobne predovšetkým na juhoslovenské oblasti, kde žije početná maďarská menšina. O nápravu by sa podľa premiéra mal postarať nový školský zákon, ktorý pripravuje minister školstva Ján Mikolaj.
Predseda vlády tiež vyzval mládež, aby sa nehanbila na oblečení nosiť slovenskú vlajku. "Ak mladí ľudia nemajú zábrany nosiť vlajku americkú či britskú, malo by byť cťou nosiť aj slovenskú vlajku," tvrdil.
Výber vyhlásení Fica a vlády o národnom povedomí a vlastenectve
Fico: Výhrou Fideszu v Maďarsku hrozia prejavy nacionalizmu a extrémizmu u nás
Pokiaľ v budúcich parlamentných voľbách v Maďarsku zvíťazí opozičná pravicová strana Fidesz expremiéra Viktora Orbána, hrozia Slovensku prejavy nacionalizmu a extrémizmu. Vyhlásil to dnes premiér Robert Fico. Dodal, že Slovensko by sa malo preto zomknúť. Politické strany na Slovensku by si podľa neho mali vyjasniť otázky ohľadne ochrany národno-štátnych záujmov.
"Ak v Maďarsku vyhrá politická strana Fidesz, môžme očakávať prejavy nacionalizmu a extrémizmu vo vzťahu k Slovenskej republike," tvrdil Fico. "Preto slovenské politické strany, bez ohľadu, či sú naľavo alebo napravo, musia mať v ochrane národných štátnych záujmov všetko úplne jasné. Ak nebudeme mať jasno v tejto elementárnej veci, tak akékoľvek súboje budeme prehrávať," dodal pred novinármi počas osláv 160. výročia od vyhlásenia Žiadostí slovenského národa.
V Maďarsku sa koalícia pod vedením premiéra Ferenca Gyurcsánya zmieta v kríze. Odštartovala ju porážka vlády začiatkom marca v referende o zrušení nepopulárnych poplatkov v zdravotníctve a školného, ktoré sa konalo na popud pravicovej opozície. Pozorovatelia však očakávajú, že menšinový kabinet zrejme pretrvá až do riadnych volieb v apríli 2010. V prípadných predčasných voľbách by pravdepodobne zvíťazila pravicová opozícia, ktorú vedie Orbán.
Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú komplikované už dlhší čas. Maďarským politikom napríklad prekáža, že súčasťou Ficovej vlády je i SNS Jána Slotu, ktorý je známy svojimi protimaďarskými výrokmi. Príčinou nezhôd sú aj takzvané Benešove dekréty, ktoré po druhej svetovej vojne pripravili Maďarov na juhu Slovenska o časť ich občianskych práv. Predstavitelia slovenskej vlády zasa kritizovali niektorých maďarských politikov, že súkromné návštevy Slovenska údajne využili na politické ciele.
K napätiu nedávno prispela aj situácia v maďarskej obci Pilisszentkereszt (Mlynky), kde miestni poslanci obmedzili slovenským spolkom prístup do Slovenského domu. Fico preto vtedy vyzval maďarskú vládu, aby slovenským spolkom pomohla. Vyhlásil, že maďarská vláda má povinnosť starať sa o príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v krajine.
Žiadosti slovenského národa - prvý politický program Slovákov
Žiadosti slovenského národa, ktoré prijali slovenskí národovci pred 160. rokmi, sú považované za prvý spoločný politický akt a súčasne národný program Slovákov. Nezískali si však širokú podporu a narazili na tvrdý odpor vtedajších uhorských úradov.
Predstavitelia mladej generácie národovcov vrátane Ľudovíta Štúra, Michala Miloslava Hodžu a Jozefa Hurbana sa zišli na porade 10. mája v Liptovskom Mikuláši. Dokument so štrnástimi bodmi, ktorý navrhol Štefan Daxner, zverejnili na druhý deň a adresovali ho cisárovi Ferdinandovi V., uhorskej vláde a snemu.
V deklarácii sa vyslovili pre rovnoprávnosť slovenského národa a požadovali federálne usporiadanie Uhorska. Každý národ mal mať svoj snem, samosprávu a právo na používanie a výuku materinského jazyka.
Nadčasový význam Žiadostí spočíva aj v dôraze na demokratické prvky - všeobecné volebné právo, slobodu tlače a dôsledného zrušenia poddanských povinností.
Počas revolučnej jari roku 1848, keď sa v Európe zdvihla vlna národnej a protifeudálnej emancipácie, vystúpili s podobnými požiadavkami aj ďalšie národy. Uhorské úrady však proti snahám slovenských národovcov tvrdo zakročili. Na Štúra, Hurbana a neskôr aj na Hodžu vydali zatykač, viacero aktérov zhromaždenia uväznili. Ich požiadavky sa nenaplnili ani v nasledujúcich rokoch a desaťročiach, maďarizačný tlak sa naopak stupňoval.
Autor: ks
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
