Slovensko ukončí ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy po tom, ako ju v pondelok 12. mája podpíše prezident Ivan Gašparovič. Na slávnostnom akte ratifikácie sa zúčastní i predseda vlády SR Robert Fico.
Hlava štátu si nemyslí, že by Slovensko podpisom ratifikačnej listiny stratilo svoju suverenitu. Naopak, Gašparovič poukázal na fakt, že Lisabonská zmluva je dôležitá pre ďalšie fungovanie a prípadné rozširovanie Európskej únie. "Pán prezident ju nevníma ako definitívu. V prípade potreby sa k nej štáty EÚ môžu kedykoľvek vrátiť a pripraviť novú zmluvu, ktorá by odrážala aktuálnu situáciu," povedal pre TASR hovorca prezidenta Marek Trubač.
Pripomenul, že SR si po vstupe do únie naďalej zachováva svoju národnú suverenitu a nezávislosť. Integráciou sme prevzali tiež isté pravidlá fungovania EÚ, a preto sa Slovensko podľa prezidenta nemôže pri rozhodovaní o istých veciach správať autonómne. "Ak chceme byť členmi EÚ, musíme akceptovať niektoré jej podmienky na fungovanie širokého zväzku 27 štátov," podčiarkol Trubač.
Národná rada SR schválila Lisabonskú zmluvu 10. apríla po tom, ako sa na predchádzajúcich schôdzach parlamentu viacnásobne nezúčastnili na hlasovaní o tomto európskom dokumente opozičné strany SDKÚ-DS, SMK a KDH. Tie hlasovanie o reformnej zmluve EÚ podmienili zmenami v tlačovom zákone. Zákonodarcovia ho s schválili 9. apríla. Hoci opozičné pozmeňujúce návrhy neuspeli, Národná rada SR akceptovala viacero koaličných pripomienok, ktoré sa snažili reagovať na kritiku opozície, vydavateľov periodickej tlače a medzinárodných organizácií.
Najvyšší politickí predstavitelia únie podpísali 13. decembra 2007 v Lisabone dokument, na ktorom sa dohodli 19. októbra toho istého roka. Ten nahradil pôvodnú nefunkčnú Európsku ústavu, ktorú neratifikovali dve krajiny. Podľa miesta podpisu sa nazýva Lisabonská zmluva. Menia a dopĺňajú sa ňou základné dokumenty EÚ Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.
Ak ju ratifikuje všetkých 27 členských krajín EÚ, vstúpi do platnosti v roku 2009. Referendum o zmluve sa uskutoční iba v Írsku, keďže to vyžaduje jeho ústava. Ako prvý z členských krajín únie ju schválil maďarský parlament 17. decembra 2007.
