Slovensko dnes dokončilo ratifikáciu lisabonskej zmluvy EÚ. Súhlas krajiny s dokumentom, ktorý má zreformovať pravidlá fungovania inštitúcií rozšírenej únie, zavŕšil svojím podpisom prezident Ivan Gašparovič. Parlament odobril zmluvu po dlhých ťahaniciach medzi koalíciou a opozíciou už minulý mesiac.
Spor politických strán pri rokovaní o lisabonskej zmluve vzbudzoval v EÚ obavy, keďže dokument by nemohol začať platiť, ak by ho odmietla čo i len jedna členská krajina. Zmluvu doteraz vrátane Slovenska ratifikovalo trinásť štátov.
"Slovensko nesklamalo svojich partnerov. Nesklamalo tých, ktorí nám verili," poznamenal prezident po podpise dokumentu.
Fico opäť hovoril o vydieraní opozície
Slovenská opozícia ratifikačný proces najprv bojkotovala na protest proti vládnemu návrhu tlačového zákona, ktorý podľa nej môže ohroziť slobodu tlače v krajine. Jednotný postup opozície však nakoniec ukončila Strana maďarskej koalície. Svojimi hlasmi pomohla koalícii na čele so Smerom-SD premiéra Roberta Fica získať chýbajúce hlasy k trojpätinovej ústavnej väčšine potrebnej na schválenie medzinárodnej zmluvy v parlamente.
Fico, ktorý sa dnes tiež zúčastnil na slávnostnom podpisovaní lisabonskej zmluvy, postup opozície opäť skritizoval. "Lisabonská zmluva bola predmetom bezprecedentného vydierania," vyhlásil.
Zmluva nahradzuje európsku ústavu
Lisabonská zmluva nahradzuje európsku ústavu, ktorú v roku 2005 v referendách odmietli občania Francúzska a Holandska. Tentoraz sa referendum plánuje iba v Írsku. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky dokument podporuje 38 percent Írov, zatiaľ čo proti nemu je pripravených hlasovať 28 percent občanov.
Zmluva by mala zaviesť napríklad funkciu predstaviteľa pre zahraničie a bezpečnosť či na 2,5 roka voleného predsedu Európskej rady. Zmluva tiež nanovo vymedzuje rozdelenie právomocí medzi Bruselom a členskými štátmi.
13. decembra 2007
Členské štáty Európskej únie podpísali kompromisný návrh novej zmluvy o reformách únie. Takzvaná lisabonská zmluva nahradila návrh európskej ústavy, ktorá stroskotala na nesúhlase v referendách vo Francúzsku a Holandsku.
28. januára 2008
Tri opozičné strany SDKÚ-DS, SMK a KDH vyhlásili, že nepodporia lisabonskú zmluvu v parlamente, ak sa s koalíciou nedohodnú na návrhu nového tlačového zákona. Premiér Robert Fico ich požiadavky odmietol a pohrozil, že snemovňa bude o zmluve hlasovať napriek odporu opozície. To zvýšilo obavy, že Slovensko dokument odmietne.
30. januára 2008
Parlament dvakrát odložil hlasovanie o lisabonskej zmluve, pretože vládnym stranám chýbala bez hlasov opozície potrebná ústavná väčšina.
31. januára 2008
Poslanci pre bojkot opozície o zmluve opäť nehlasovali. Vedenie snemovne tentoraz hlasovanie presunulo na ďalší týždeň.
3. februára 2008
Šéf najmenšej vládnej strany ĽS-HZDS Vladimír Mečiar vyhlásil, že pokiaľ sa koalícia s opozíciou nedohodne, o zmluve by mohli rozhodnúť občania v referende. Zvyšok vládnej koalície a väčšina opozície však s plebiscitom nesúhlasili.
6. februára 2008
Opozičným a koaličným stranám sa nepodarilo dohodnúť na podpore lisabonskej zmluvy. Parlament o deň neskôr po ďalšom nevydarenom pokuse odložil hlasovanie na neurčito.
12. februára 2008
Premiér Fico vyhlásil, že odkladanie hlasovania o reformnej zmluve ohrozuje ambície Slovenska prijať euro od roku 2009.
19. marca 2008
Opozičné strany pred marcovou schôdzou parlamentu potvrdili, že budú znovu bojkotovať hlasovanie o lisabonskej zmluve, ak koalícia nezapracuje ich pripomienky do tlačového zákona.
3. apríla 2008
Koaličné strany sa dohodli, že opozícii neustúpia a výraznejšie nezmenia sporný návrh tlačového zákona. Zároveň ohlásili, že po jeho schválení bude parlament hlasovať o lisabonskej zmluve aj v prípade, že ju opozícia odmietne podporiť.
9. apríla 2008
Parlament odhlasoval tlačový zákon bez viacerých pripomienok opozície.
10. apríla 2008
Poslanci schválili lisabonskú zmluvu. Podporu zabezpečila Strana maďarskej koalície, ktorá sa oddelila od jednotného bloku opozície. Slovensko odhlasovalo v parlamente zmluvu ako v poradí deviata krajina EÚ.
12. mája 2008
Ratifikáciu lisabonskej zmluvy zavŕšil svojím podpisom prezident Gašparovič. Tento krok hlavy štátu sa očakával, Gašparovič totiž dokument podporoval.
