BRATISLAVA 12. mája (SITA) - Dohodu o vytvorení spoločného pracoviska pre výskum Centrum biodegradovateľných plastov a kompozitných materiálov podpísal dnes Ústav polymérov Slovenskej akadémie vied (SAV) s Fakultou chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU). Informoval o tom dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave Dušan Bakoš a vedúci Oddelenia kompozitných termoplastov na Ústave polymérov SAV Ivan Chodák na dnešnej tlačovej besede. Spresnili, že podpísanie dohody je iba potvrdením doterajšej spolupráce týchto dvoch pracovísk.
Dohoda sa podpísala v prítomnosti profesora Stanislava Miertuša, riaditeľa Sektoru Čistej a Aplikovanej chémie ICS UNIDO v talianskom Terste. Miertuš zdôraznil, že na svete sa ročne spotrebuje približne 250 miliónov ton plastických látok, ktoré musia niekde skončiť. "Pre niektoré aplikácie skutočne potrebujeme špeciálne plastické látky," povedal Miertuš a dodal, že ide o dve dôležité oblasti. Fľaše a obalové látky by sa mali po skončení životnosti čo najefektívnejšie premeniť na neškodné finálne produkty, čo sa robí cez degradáciu. "Preto potrebujeme nové plastické látky, ktoré túto funkciu plnia," skonštatoval Miertuš.
Ako spresnil Chodák, biodegradovateľné materiály sú novou generáciou plastov, ktoré sa získavajú z prírodných surovín, predovšetkým na báze biomasy. Ide o škrob, chitín (základná stavebná hmota pre krovky chrobákov, ale najmä ulity morských kôrovcov) a jeho úpravou získaný chitozán, celulóza, kolagén (stavebná zložka kože) a ďalšie. Podľa Chodáka existujú dva dôvody, prečo sa nová generácia plastov zatiaľ nepoužíva. Prvým je pomerne vysoká cena. "Keď to porovnáme s bežnými plastami, je približne štvornásobná." Druhým dôvodom sú niektoré vlastnosti, ktoré nie sú "dostatočne dobré", ale podľa Chodáka sa výskumom za posledných desať rokov výrazne zlepšujú. Napríklad škrob sa pre krehkosť a nízku odolnosť voči vlhkosti využíva len ojedinele a väčšinou sa kombinuje s inými plastami. Zaujímavé je jeho použitie ako plniva do pneumatík, kde popri zníženej cene jeho relatívne malý prídavok zlepšuje jazdné vlastnosti, najmä na mokrej vozovke. Plastami, ktoré začínajú byť aj priemyselne dôležité, sú polyaktidy, kyselina polymliečna (PLA) a polyhydroxyalkonoáty (PHA). V súčasnosti sa vyrábajú na komerčnej báze, napríklad firma Cargill Dow v USA vyrába PLA v množstve do 120-tisíc ton ročne, vo viacerých štátoch sa pripravuje výroba PHA (USA, Brazília, Čína a zvažuje sa možnosť výroby aj na Slovensku). Chodák zdôraznil, že nahradiť všetky plasty biodegradovateľnými je vylúčené. Kde však vedci vidia potenciál možností náhrady, je jednorazové použitie.
Biodegradovateľné plasty predstavujú výhodnú alternatívu pre likvidáciu plastového odpadu, pretože pre ich odstránenie možno využiť kompostovanie, pričom sa odpad mení takmer kvantitatívne na oxid uhličitý a vodu a zvyšok možno použiť ako kvalitné hnojivo. Podľa európskej normy ako biodegradovateľný materiál možno deklarovať taký, ktorý sa v podmienkach umožňujúcich rast mikroorganizmov rozloží v priebehu maximálne 180 dní na CO2 a vodu, pričom nerozložený zvyšok nesmie byť väčší ako päť percent z pôvodnej hmotnosti materiálu. Ďalšie normy, týkajúce sa kompostovateľnosti upravujú kvalitu takto vytvoreného zvyšku, ktorý pre kompostovateľné plasty musí spĺňať prísne kritériá zdravotnej nezávadnosti.
