Bratislava 15. mája (TASR) - Elektronický podpis by mal od budúceho roka nájsť širšie uplatnenie. Jeho používanie by tak okrem daňových a colných náležitostí malo byť možné aj v obchodnom registri, katastri nehnuteľností, poisťovníctve, vybavovaní cestovných dokladov a ďalších oblastiach. Pomôcť tomu má novela zákona o elektronickom podpise, ktorú dnes schválil parlament.
Novela reaguje na prudký rozvoj informačných technológií, zachováva dve úrovne elektronického podpisu obyčajný a zaručený. Zaručený elektronický podpis, na rozdiel od obyčajného, je rovnoprávny s podpisom vlastnoručným. Oba sú založené na princípe tzv. asymetrického šifrovania.
Novelu predkladá Národný bezpečnostný úrad, ktorý je vo veci zavádzania elektronického podpisu gestorským orgánom. Vyhlášky, ktoré sú prílohami predkladanej právnej úpravy, podrobne upravujú proces formátu, vyhotovenia a vydávania elektronického podpisu, jeho používanie v obchodnom aj administratívnom styku. Podrobne upravujú aj technické náležitosti vydávaných elektronických podpisov.
Do roku 2010 by dodatočné náklady na zabezpečenie úloh v súvislosti s elektronickým podpisom mali dosiahnuť 10,8 milióna korún (340.372 eur).
Právna norma by po podpísaní prezidentom mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2009.
