BRATISLAVA 15. mája (SITA) - Združenia výrobcov a dovozcov elektrozariadení, prenosných batérií a akumulátorov žiadajú stiahnuť pripravované novely zákonov o odpadoch a obaloch z pripomienkového konania a dopracovať. Podľa nich sú novely v prípade batérií a obalov v rozpore so smernicami Európskej únie. Ministerstvo na návrhy organizácií, ktoré reprezentujú viac ako 90 % slovenského trhu, nereagovalo. Jednotlivé asociácie a kolektívne systémy odkázalo na internetovú stránku, kde môžu novely a zákony pripomienkovať všetci občania. "Zatiaľ čo Európska komisia nás vyzvala na pripomienkovanie aktuálnej novelizácie smernice EÚ a pri tvorbe legislatívny nás považuje za partnerov, slovenské ministerstvo životného prostredia nie," povedal na dnešnej tlačovej konferencii generálny riaditeľ SEWA, a. s. (Slovak Electronic Waste Agency) Jiří Mikulenka.
Výrobcovia a dovozcovia argumentujú najmä duplicitným zaťažovaním výrobcov platbami do Recyklačného fondu bez akejkoľvek zodpovednosti tohto neštátneho útvaru. Len v prípade batérií by navrhovaný spôsob platieb príspevkov do fondu v sume od 190 korún za kilogram spôsobil zvýšenie cien prenosných batérií o 13 až 157 %. V Čechách je táto suma päť korún za kilogram, v Poľsku sedem, vo Francúzsku deväť. "V mimoriadne drahom Belgicku platia až 115 korún za kilogram. Slovensko je so 190 korunami najdrahšie v Európe. Pri našej priemernej spotrebe šesť batérií na osobu za rok si ľudia rýchlo rozmyslia, či si tento tovar nekúpia radšej v zahraničí," hovorí Jozef Olexa zo Slovenskej asociácie pre batérie (SAB SK). Na rozdiel od napríklad českej spoločnosti, slovenská firma, ktorá recykluje odpad v spolupráci s Recyklačným fondom, dostáva navyše niekoľkomiliónovú dotáciu od štátu - sťažujú sa výrobcovia. Zákon chce zakotviť i povinnosť zriadiť zberné miesto na použité batérie na všetkých ich predajných miestach.
Navrhované novely podľa výrobcov a dovozcov zároveň zle definujú rozsah povinných osôb, neriešia kolektívne plnenie povinností, neurčito, nevykonateľne a v rozpore so smernicami EÚ definujú plnenie limitov. Za čiastočný pokrok považujú výrobcovia ustanovenia, ktoré sa týkajú elektroodpadu. Kritizujú však navrhovanú zodpovednosť výrobcov za všetok historický odpad z domácností a zodpovednosť za jeho fyzický stav. Navrhovaná novela tiež výrobcom odopiera možnosť využívať kapacity na spracovanie elektroodpadu v okolitých štátoch EÚ. "Odhliadnuc od toho, že to narúša princíp jednotného trhu EÚ, v krajinách únie sú nižšie poplatky. Za spracovanie za hranicami by sme zaplatili o štvrtinu menej ako na Slovensku," vysvetľuje Mikulenka.
Nespokojní výrobcovia protestujú aj proti pojmu konečný zhodnocovateľ. "Je to termín šitý na úzky okruh firiem, ktoré by držali v šachu ostatný spracovateľský, zberový a recyklačný priemysel. Pri aplikácií takýchto ustanovení by logicky viedlo k tomu, že by výrobcovia postupne museli opúšťať parciálnych zhodnocovateľov a obracať sa na konečných zhodnocovateľov, ktorí by si monopolizovali činnosti v rámci Slovenska," hovorí ďalej Mikulenka. Sporným bodom v novelách je tiež nevykonateľne riešený systém spätného odberu a podielu na zbere odpadu z obalov v komunálnom separovanom zbere a spôsob vykonávania zberu v obciach a mestách.
