Očakáva sa, že počet slovenských komunít vo svete bude narastať, a to najmä v európskych krajinách so silnejšou ekonomikou. Ako vyplýva z návrhu koncepcie štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov, k vzniku menšín a komunít Slovákov žijúcich v zahraničí dochádza od konca 17. storočia.
Najviac osôb so slovenským pôvodom - až 1,2 milióna žije podľa odhadov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Spojených štátoch amerických. Významné komunity Slovákov žijú aj v Českej republike (375.000), Maďarsku (110.000) a Kanade (100.000). Značné počty ľudí, ktorých korene siahajú na Slovensko možno nájsť aj vo Veľkej Británii (90.000), v Srbsku (60.000), či Argentíne (50.000). Nezanedbateľné nie sú ani počty Slovákov alebo ich potomkov žijúcich v Írsku (30.000), Nemecku (25.000) a Rakúsku (25.000). Ľudí so slovenským pôvodom ale možno nájsť aj v krajinách ako Juhoafrická republika (800), Island (70), Nový Zéland (50) či Mexiko (25).
Slovensko vníma zahraničných Slovákov ako spoločných duchovných nositeľov slovenskej štátnosti. Medzi najznámejšie osobnosti so slovenským pôvodom patrí zakladateľ výtvarného smeru pop-art Andy Warhol, ktorého rodičia pochádzali z dediny Miková pri Medzilaborciach. Slovenských predkov majú aj známe osobnosti svetového filmu ako Paul Newman, ktorého matka pochádzala z Humenného. Jeden z predstaviteľov kultového westernu Sedem statočných, Steve McQueen sa pred adopciou volal Štefan Ihnačák. Zahraniční Slováci dosiahli aj významné úspechy v podobe vynálezu padáka - Štefan Banič, či vynájdenia rádiotelegrafie - Jozef Murgaš. Medzi ľudí, ktorých korene siahajú na Slovensko, patrí i významný predstaviteľ grafiky Koloman Sokol, ale aj otec rezofonickej gitary nazývanej dobro, pôvodným menom Ján Dopjera.
Status národnostných menšín prislúcha v súčasnosti Slovákom žijúcim v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy (Česko, Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko), uvádza sa v koncepcii. Nachádzajú sa tu prevažne menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami a vlastnou národnostnou inteligenciou, ojedinele majú vlastnú štruktúru samosprávy, prípadne aj systém slovenského národnostného školstva. Slovenské menšiny v Poľsku a na Ukrajine nevznikli migrovaním slovenského obyvateľstva, ale zmenou hraníc Československej republiky.
Komunity Slovákov existujú aj v západnej Európe a zámorí, ale už bez statusu menšiny. Tvoria ich potomkovia vysťahovalcov a emigrantov, u ktorých napriek tomu, že neovládajú materinský jazyk, pretrváva vzťah a hrdosť ku krajine svojich predkov. V zámorských krajinách (najmä v USA a Kanade) sa združujú v spolkoch s dlhoročnou tradíciou, ktoré majú svoje odbočky v jednotlivých štátoch a provinciách, objasňuje sa v koncepcii štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov.
Naopak Slovákov žijúcich v zahraničí so živými väzbami na domovinu predstavujú najmä príslušníci mladej a strednej generácie, absolventi slovenských stredných a vysokých škôl. Tí emigrovali po roku 1989 predovšetkým do krajín západnej Európy, ale i do netradičných zámorských destinácií. Odhaduje sa, že v zahraničí pracuje približne 200.000 až 230.000 Slovákov.
