BRATISLAVA 16. mája (SITA) - Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) podporuje prijatie nového zákona o hlavnom meste Bratislave. Podľa starostu bratislavskej mestskej časti Nové Mesto a prvého podpredsedu ZMOS Richarda Frimmela, zákon o hlavnom meste sa pripravuje deviaty rok a doteraz sa ho nepodarilo prijať. "Dnes platí zákon o hlavnom meste z roku 1990, keď Bratislava nebola hlavným mestom samostatného štátu, tým je od roku 1993," pripomenul Frimmel. Všetky predchádzajúce pokusy o vypracovanie zákona nakoniec stroskotali na tom, že nedošlo k dohode ani politických strán v parlamente, ani k dohode v rámci Bratislavy, medzi mestskými časťami a magistrátom. ZMOS však podľa jeho predsedu Michala Sýkoru chce, aby bol zákon vyvážený a vznikol dohodou medzi všetkými zainteresovanými. "Podporuje svojich členov a uvedomuje si význam hlavného mesta Slovenska pre celú krajinu," upozornil Sýkora.
Frimmel verí, že sa starostom 17 bratislavských mestských častí podarí dohodnúť sa s primátorom Bratislavy Andrejom Ďurkovským na spoločnom návrhu zákona magistrátu a mestských častí. S primátorom budú ďalej rokovať, najbližšie v utorok 20. mája. To, aký návrh zákona sa nakoniec predloží do parlamentu, či spoločný, alebo iba návrh mestských častí, by malo byť jasné v piatok 23. mája, kedy sa uskutoční záverečné stretnutie Regionálneho združenia mestských častí Bratislavy. Frimmel zároveň pripomína, že premiér Robert Fico počas svojho vystúpenia na tohtotýždňovom XVIII. sneme ZMOS deklaroval, že vláda je ochotná predložiť do parlamentu len taký zákon, ktorý vznikne z dohody medzi mestskými časťami a primátorom Bratislavy. "Ak taký nebude, tak môže to byť len poslanecký návrh," dodal.
Starostovia majú najväčšie nezhody s primátorom v dohode najmä v dvoch oblastiach - pri dani z nehnuteľností a pri majetku mesta a mestských častí. Nevedia sa dohodnúť, či má dane z nehnuteľností vyberať mesto alebo má táto kompetencia prejsť na mestské časti. Primátor trvá na tom, aby dane z nehnuteľností vyberalo mesto a určovalo aj výšku a sadzbu pre jednotlivé lokality. Mestské časti zasa trvajú na tom, aby to vyberali opäť oni. Podľa Frimmela daň z nehnuteľností vyberali 15 rokov mestské časti k spokojnosti občanov a aj jej výber bol vyšší ako posledné dva roky, ktoré ju vyberá centrálne mesto. Mesto a mestské časti sa nevedia dohodnúť ani na tom, či by mali mať aj mestské časti majetok, s ktorým by mohli narábať a hospodáriť. Ide napríklad o školy, školské budovy a zariadenia, ktoré na seba prevzali pri prechode kompetencií, stali sa ich zriaďovateľmi. Do týchto budov podľa Frimmela investovali starostovia desiatky miliónov korún, na opravy, rekonštrukcie, no majetok im nepatrí, je im len zverený. Problémom je, že "investovať finančné prostriedky podľa zákona môžete len do nehnuteľnosti a majetku, kde ste vlastníkom," tvrdí Frimmel. Ďalšie nezrovnalosti sa týkali aj rozdelenia kompetencií medzi mesto a jeho časti, štatútu mesta či podávania petícií.
Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský tvrdí, že hlavné mesto má už dlhšie mimoriadny záujem pripraviť kvalitný zákon o hlavnom meste, ktorý by zosúladil predstavu primátora a starostov mestských častí. Podľa neho sú pri dohode najviac problematické dve témy - daň z nehnuteľností a postavenie hlavného architekta. Tvrdí, že na území hlavného mesta musí byť v tak dôležitej oblasti, akou je daň z nehnuteľností, jednotná daňová politika. Podľa Ďurkovského nemá presun výberu dane z nehnuteľností na mestské časti medzi starostami jednotnú podporu. Dôležitou časťou návrhu zákona malo byť podľa neho aj významné posilnenie pozície hlavného architekta. Mal by zásadným spôsobom vstupovať do schvaľovania stavebných aktivít na území Bratislavy. Treba tiež vytvoriť priestor pre vznik stavebnej polície, ktorá by pomohla pri zamedzovaní vzniku čiernych stavieb. Chce, aby sa do NR SR predložil jeden návrh zákona o Bratislave, na ktorom sa dohodne so starostami.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.
