Bratislava 16. mája (TASR) - Celkový dlh v rezorte zdravotníctva k 31. decembru 2007 prekročil osem miliárd Sk (252,9 milióna eur). Oproti decembru 2006, keď záväzky dosahovali úroveň 6,8 miliardy Sk (214,9 milióna eur), narástol o ďalších 1,25 miliardy Sk (39,5 milióna eur). Každý mesiac sa tak v priemere zvýšil o 104 miliónov Sk (3,3 milióna eur).
Zo správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva, ktorou sa bude v stredu 21. mája zaoberať vládny kabinet, vyplýva, že najväčší podiel na záväzkoch, 5,8 miliardy Sk (183,3 milióna eur), majú zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (MZ). Zariadenia transformované na akciové spoločnosti dlhujú šesť miliónov Sk (189.651 eur). Záväzky delimitovaných zdravotníckych zariadení a transformovaných na neziskové organizácie sú vo výške 2,2 miliardy Sk (69,5 milióna eur) a dlh zdravotných poisťovní predstavuje 72 miliónov Sk (2,3 milióna eur).
Najväčšiu časť, 55,4 percenta z dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ tvoria záväzky voči dodávateľom liekov. Dlh voči dodávateľom plynu, vody a energií tvorí 8,4 percenta z celkovej sumy, záväzky voči investičným dodávateľom 5,9 percenta, dlh voči Sociálnej poisťovni predstavuje 15 percent.
Medzi najviac zadlžené zariadenia pod MZ patrí Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) Bratislava, ktorej záväzky po lehote splatnosti voči Sociálnej poisťovni presiahli 445 miliónov Sk (14,1 milióna eur). Dlhy FNsP Prešov prekročili 131 miliónov Sk (4,1 milióna eur) a Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave nemá splatených takmer 94 miliónov Sk (tri milióny eur).
Naopak, k najlepšie hospodáriacim zariadeniam patria FNsP Nové Zámky, Národný onkologický ústav Bratislava, Národné rehabilitačné centrum Kováčová, Inštitút nukleárnej a molekulárnej medicíny Košice a Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica. Tie už dlhodobo hospodária s vyrovnaným rozpočtom, resp. udržiavajú nízku úroveň zadlženosti.
MZ za významný faktor, ktorý ovplyvňoval, resp. ovplyvňuje zadlženosť zdravotníckych zariadení, označuje nárast miezd. Tiež tvrdí, že objekty, v ktorých pôsobia zdravotnícke zariadenia, sú zastarané, technologicky nevyhovujúce a v mnohých prípadoch v havarijnom stave. "Vo väčšine zdravotníckych zariadení ide o dispozičné riešenia formou pavilónových objektov, ktoré sú takmer 50-ročné a do ktorých sa v predchádzajúcom období neinvestovalo. Z pohľadu energetického hospodárstva sú v zásadnom rozpore s hospodárnosťou a efektívnosťou," konštatuje v správe ministerstvo.
Za dlh podľa MZ môže aj nárast cien energií a pohonných hmôt, ako aj zvýšené finančné výdavky súvisiace s exekúciami a súdnymi spormi. Ďalším z faktorov, ktoré negatívne ovplyvnili stav zadlženosti, boli údajne rozhodnutia prijaté predchádzajúcim vedením ministerstva v rokoch 2005 a 2006 o vykonaní investičných akcií bez finančného krytia. "Napr. vo FNsP Bratislava boli systémom vnútornej aj vonkajšej kontroly zistené rozsiahle závažné nedostatky v oblasti obstarávania investícií a išlo o nekryté investície vo výške cca 300 miliónov Sk (9,5 milióna eur)," uvádza rezort.
Na druhej strane pozitívne hodnotí fakt, že sa vďaka prijatým opatreniam a zvýšením disponibilných zdrojov v roku 2007 podarilo spomaliť medzimesačný a medziročný nárast zadlženosti v zariadeniach v pôsobnosti MZ oproti predchádzajúcim dvom rokom.
