Bratislava 16. mája (TASR) - Len od roku 2000 sa počet slovenských občanov zamestnaných v zahraničí zvýšil z 56.700 na 185.700 koncom roku 2007. Viacerí experti pritom predpokladajú, že tieto čísla sú podhodnotené minimálne o jednu štvrtinu až tretinu. "Medzi emigrantmi prevládajú muži nad ženami v pomere sedem ku trom, väčšina je relatívne mladá, keďže takmer polovica je vo veku 25 až 34 rokov," konštatuje sa v návrhu Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Najviac emigrantov má stredoškolské vzdelanie s maturitou.
Problematika emigrácie obyvateľstva zo Slovenska sa stala po vstupe krajiny do Európskej únie opätovne diskutovanou témou, nakoľko domáce hospodárstvo zaznamenáva pokles kvalifikovaných pracovných síl na trhu práce. Najviac osôb odchádza za prácou z Prešovského, Nitrianskeho, Žilinského a Košického kraja. Analýzy dokázali, že medzi dôvodmi odchodov Slovákov z krajiny dominuje práca, prípadne štúdium v zahraničí.
Z krajiny podľa koncepcie odchádza predovšetkým mladá generácia, v reprodukčnom a produktívnom veku, čím sa oslabuje celkový reprodukčný potenciál populácie, deformuje jej štruktúra a urýchľuje starnutie. Nakoľko sa značná časť mladých emigrantov usadí v zahraničí natrvalo, predpokladá sa aj negatívny odraz tohto javu na populačnom vývoji krajiny v budúcnosti. Problémom je aj tzv. "únik mozgov", keďže ročne opustí Slovensko 7000 až 10.000 absolventov vysokých škôl, čo predstavuje štvrtinu až tretinu všetkých absolventov.
Koncom uplynulého roka dosahoval podiel Slovákov pracujúcich v zahraničí približne 10 percent zo súhrnného počtu zamestnaných osôb krajiny. Ich prínos pre slovenskú ekonomiku spočíva v peňažných prostriedkoch posielaných do SR. "Ich objem od roku 2000 prudko vzrastá a len v roku 2006 činil 32,2 miliardy Sk (1,01 miliardy eur), čo sú dve percentá hrubého domáceho produktu krajiny," píše sa v koncepcii s tým, že v priemere každý emigrant poslal v roku 2006 do krajiny asi 150.000 Sk (4741 eur) ročne.
Slováci, ktorí odchádzajú za prácou, sú len zriedka zamestnaní na pozíciách vyžadujúcich si vysokú kvalifikáciu. "Najviac ich nachádza uplatnenie v priemysle, stavebníctve, hoteloch a reštauráciách, doprave a skladovaní, službách. Sezónne je stále záujem o poľnohospodárske práce," objasňuje sa v koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov. Medzi najobľúbenejšie cieľové krajiny dlhodobo patrí Česká republika, Veľká Británia, Maďarsko, Rakúsko, Írsko, Nemecko a Taliansko.
Nezanedbateľným prínosom tejto emigrácie je naopak zdokonaľovanie sa v cudzích jazykoch, získavanie skúseností z iných kultúr a prostredí, rozširovanie vedomostí, budovanie profesijných a priateľských vzťahov. "Keď sa navracajú do SR, prinášajú so sebou kapitál, know-how, nové poznatky, užitočné skúsenosti, názorovú toleranciu a sociálne kontakty," uzatvára koncepcia.
