Poznáte nejaký dobrý muzikantský vtip?
"Boli dvaja - ON a OFF." Ale viem aj menej technokratický: "Stretnú sa dvaja muzikanti a neohovárajú..."
Počas revolúcie ste mali 24 rokov, to ste už vnímali socialistický režim. Ako?
Ja som ho, bohužiaľ, vnímal už o dosť skôr. Pretextoval som skladbu od Status Quo, slovenská verzia sa volala „Smrť komunizmu" a keď som ju hral na sídlisku na lavičke Grigorovovi, mal som pocit, že sa mu dosť páčila.
Nelákali vás do strany?
Mňa?
Na čom dnes zarábajú muzikanti najviac? Na firemných večierkoch, na predaji CD, na koncertoch, na reklamnej hudbe...?
Neviem, ktorých muzikantov konkrétne máte na mysli, ale z tých slovenských celeb-"ritných" kvalitnou hudbou nezarába asi nik.
Toľko konfliktov záujmov je možných len na Slovensku
Keď som si zadal vaše meno do prehliadača Google, miesto hudobných aktivít mi našiel prakticky samé spory medzi vami a istými organizáciami. Prečo?
Neviem, veď som stále aktívny aj hudobne, ale možno ten prehliadač niektoré moje hudobné aktivity prehliada. Pravdou však je, že v posledných desiatich rokoch som sa začal viac zaujímať o svoje autorské práva a práva s nimi súvisiace. Dlhé roky som sa živil ako štúdiový muzikant, nahral som viac ako tridsať albumov, a tak som sa, logicky, začal zaujímať aj o odmeny za použitie diel, ku ktorým som nositeľom práv. Narazil som pritom na množstvo závažných skutočností a netransparentných počinov konkrétnych ľudí, ktorí by, paradoxne, mali dané odmeny spravodlivo a hlavne v súlade so zákonom rozdeľovať.
Tí na druhej strane by asi nesúhlasili.
Práve vďaka záujmu o isté veci a konzekventnému postupu pri ochraňovaní si svojich práv som sa stal pre slovenský „šoubiznisový" establishment nepohodlným. Odporúčam dať si do kontextu médiá, agentúry, produkčné domy, vydavateľstvá, organizátorov festivalov, hudobných dramaturgov, redaktorov a producentov, k tomu ochranné organizácie, vyberajúce peniaze v mene umelcov.
Čo tým chcete povedať?
Toľko konfliktov záujmov na kilometer štvorcový je možné zaznamenať asi iba na Slovensku. Bohužiaľ, aj vďaka servilnosti a „predposratosti" slovenských muzikantov - česť výnimkám - a nečinnosti štátnych orgánov, ktoré majú vo svojej kompetencii zabezpečovať dodržiavanie zákona.
Súd uznal, že som mal pravdu
Tvrdíte teda, že financie sa umelcom rozdeľujú netransparentne?
Bohužiaľ, áno, hoci autorský zákon priamo definuje, že každý nositeľ práv má nárok si dôkladne overiť správnosť vyplatenej odmeny. V praxi to však vôbec neplatí a viem to, samozrejme, doložiť relevantnými písomnými dokumentmi a korenšpodenciou, ktorú som viedol s danými organizáciami. Prvou veľkou satisfakciou bol pre mňa takmer osemročný spor s Ochranným združením interpretov Slovenska (OZIS), kde senát zložený z troch nezávislých sudcov krajského súdu uznal, že som bol v práve.
O čo šlo v tom spore?
Na kolektívnu správu práv, teda na vyberanie miliónových čiastok od televízií, rádií a iných používateľov hudby na základe zmlúv sú oprávnené štyri organizácie - SOZA, LITA, Slovgram a OZIS. Prvé dve zastupujú autorov, druhé dve výkonných umelcov a výrobcov. OZIS mi nevyplatil odmeny za šírenie mojich diel v komerčných médiách a neviedol riadnu evidenciu nahlášok.
Ako ste na to prišli?
Jednoducho - chcel som si overiť, koľkokrát boli tie diela hrané a aké boli finančné koeficienty. S právničkou sme pri návšteve OZISu zistili, že nemali ani počítačové vybavenie, údaje od používateľov poriadne nespracúvali, a ak, tak len nejaké papierové hlásenia od Slovenského rozhlasu. Komerčné médiá nie, čím ma. logicky, finančne poškodili.
Komerčné médiá hranie jednotlivých diel nenahlasovali alebo nahlasovali a problém bol v OZISe?
Ono to funguje tak, že to nemá žiadnu logiku - na malom Slovensku sú dve ochranné organizácie, ktoré si navzájom lanária umelcov. Tantiémy za komerčné médiá spracúvala pre OZIS spoločnosť Slovgram. Tá však od OZISu nedostala podklady, teda moje nahlášky, nevyhnutné k spravodlivému vyúčtovaniu, a tak mi kvantum odmien nebolo vôbec vyplatených.
Treba vysvetliť, čo je nahláška.
Je to písomné prehlásenie nositeľa práv, že je skutočným nositeľom práv ku konkrétnemu umeleckému dielu.
Teda papier, na ktorom sú uvedení všetci, ktorí sa podieľali na jednej konkrétnej skladbe od textára, cez aranžéra až po hudobníkov?
V podstate áno, nahlášky SOZA podávajú autori hudby, textu, aranžéri a tak ďalej, nahlášky Slovgramu výkonní umelci plus výrobcovia zvukových a zvukovo - obrazových záznamov. Na SOZA je súčasťou nahlášky aj pár veršov z textu, prípadne niekoľko taktov notového zápisu skladby. V zásade teda ide o formulár, na ktorom nositeľ práv svojím podpisom potvrdzuje, že je skutočne nositeľom práv k danému dielu. Zodpovedá aj za správnosť údajov, uvedených v nahláške.
Treba pripomenúť, že konkrétne na SOZA sa nahlášky utajujú, hoci neobsahujú údaje, podliehajúce ochrane osobných údajov. V praxi to znamená, že kolega - autor môže mať skladbu rovnakého charakteru ako ja zaradenú do inej kategórie, pričom mali byť obodované rovnako. Ak ju má kolega neoprávnene zaradenú do vyššej kategórie, okráda ostatných autorov, ak do nižšej, okrádajú ho ostatní kolegovia. O tom, že autori nemôžu na SOZA nahliadnuť do nahlášok diel svojich kolegov, boli úradníci na Ministerstve kultúry už dávno informovaní. Dodnes nezjednali nápravu.
Poslal som na nich exekútora
Bolo sa treba s OZISom hneď súdiť? Problém sa nedal vyriešiť normálnou dohodou?
Veď som s tým nešiel hneď na bubon a na súd. Hovoril som tam s kompetentnými ľuďmi a chcel som, aby mi v rámci reklamácie doplatili dlžné peniaze, čím by sa všetko urovnalo. Odmietli to, na čo som šiel do Slovgramu, kde mi vtedajšia riaditeľka potvrdila, že nemajú od OZISu nahlášky a teda ani nemôžu identifikovať moje výkony. OZIS si jednoducho nesplnil svoje povinnosti a krajský súd v Justičnom paláci po rokoch rozhodol v môj prospech, čo je veľká morálna satisfakcia.
Vyplatil OZIS tie peniaze?
Áno. Moc sa im však do toho nechcelo, tak som na nich poslal exekútora.
O akú čiastku šlo?
Tým, že neviedli poriadnu evidenciu, bolo veľmi ťažké exaktne vyčísliť škodu. Musím pripomenúť, že v tejto kauze sa profesionálne zachovala spoločnosť Slovgram - poskytli mne, aj mojej právnej zástupkyni súčinnosť a dôležité informácie. S mojou právničkou sme požadovali pomerne malú sumu, spočiatku 60 tisíc korún, čo bolo smiešne v kontraste s obdobím, v rámci ktorého ma poškodzovali. Im sa zdala privysoká aj táto čiastka, pričom podotýkam, že ide o organizácie, ktoré vyberajú miliónové čiastky ročne. Taký SOZA napríklad vyše 270 miliónov korún. Z tých peňazí si aparát udeľuje neskutočne vysoké platy, pričom si neplnia ani základné povinnosti, vyplývajúce nielen zo stanov, ale aj z Autorského zákona.
Niektorým muzikantom bolo dané najavo, kto tu drží opraty
Medializovaný bol len váš prípad. Nechce sa mi veriť, že ak v tom mali naozaj bordel, neozvali by sa aj iní muzikanti.
Bohužiaľ, slovenská realita je taká, že drvivá väčšina nositeľov práv, teda autorov a hudobníkov, sa vôbec o svoje práva nezaujíma. Buď preto, že dostávajú aj to, čo im nepatrí a dobre to vedia - prečo by potom protestovali proti nejakému tomu milióniku ročne na prilepšenie a overovali si počet odvysielaní, alebo dostávajú pár korún a zrejme nemajú dôvod týmto smerom venovať čas a energiu.
Prečo si to myslíte? Logika hovorí, že ľudia sa o svoje zarobené peniaze zaujímajú a nevidím dôvod, prečo by mali akceptovať, ak ich dostávajú menej.
To sa treba spýtať ich. Ja viem o pár ľuďoch, ktorí sa o to zaujímajú, napríklad máme odložené petičné hárky, ktoré sme adresovali Ministerstvu kultúry. To má totiž vykonávať dohľad nad činnosťou vyššie spomínaných organizácií. Naše aktivity, týkajúce sa riešenia neúnosnej situácie v SOZA, podporilo vyše päťdesiat autorov - napríklad Vladimír Godár, pojem medzi skladateľmi v oblasti vážnej hudby, gitarová legenda Fero Griglák, Martin Karvaš, Oskar Rózsa, Jožo Barina, Andrej Šeban, Juraj Velčovský, Andrej Turok, Paľo Horváth a ďalší. Mnohí zo signatárov mi po čase, keď som bol vyhodený zo SOZA, povedali, že pociťujú tlaky na svoju prácu, na svoje osoby. Niektorí sa rozhodli ďalej neangažovať. Bolo im dané patrične najavo, kto tu drží opraty a určuje pravidlá hry.
Muzikant je predsa nezávislá entita, tobôž tie mená, ktoré spomínate. Ako im už len môže ublížiť nejaká organizácia? Peniaze im predsa musia byť vyplácané podľa nahlášok a informácií, koľko a kde sa ich diela hrali.
To je laický pohľad. Jednoducho vám nevyplatia relevantné odmeny za rozsah hrania. Alebo vám zaradia dielo do kategórie, v ktorej nemá čo hľadať. Škála zaradenia je od 0,04 bodu až po 260 bodov, tak si matematicky ľahko zistíte finančné mantinely, v ktorých sa pohybujete v závislosti od ľubovôle funkcionárov SOZA.
V praxi sa stalo, a viem to doložiť, že moje dielo pre orchester, ktoré malo byť zaradené do 48-bodovej kategórie, zaradili do kategórie štyroch bodov a viacerí členovia výboru SOZA sa dokonca dožadovali výrazne nižšieho bodového zaradenia! Na druhej strane, skladbe autora, ktorá vznikala v úzkej spolupráci s predsedom výboru SOZA, bola pridelená päťnásobná bodová hodnota. Dodnes z toho nebola vyvodená osobná zodpovednosť, mnohí z funkcionárov sú tam už osemnásť rokov. Pár ľudí vo funkciách teda rozhoduje o vašich odmenách, pričom sa neštítia porušovať zákony.
Súdruh minister má odo mňa kilogramy papierov a nekoná
Ak by sa tam robili takéto podvody, Ministerstvo kultúry má predsa páky, aby tomu zabránilo.
Ministerstvo si neplnilo povinnosti ani za čias riaditeľky Sekcie médii a audiovízie Zuzany Mistríkovej, neplní ich ani dnes. Nová garnitúra na čele so súdruhom ministrom, ktorý bol podľa svojich slov sám voľakedy umelecky činný a ktorému som napísal niekoľko otvorených listov, tiež nezabezpečil, aby sa dodržiaval zákon.
Chcete povedať, že ste písali na Ministerstvo kultúry a to vaše podnety ignorovalo?
Kedykoľvek vám môžem ukázať podklady aj s pečiatkami ich podateľne. Za tie roky mám odložené už kilogramy papiera a predpokladám, že na ministerstve majú tiež všetko archivované. Treba sa ich opýtať, prečo je situácia v oblasti takzvanej kolektívnej správy práv taká, aká je.
V podstate tvrdíte, že Maďarič je vami informovaný o prechmatoch, aj finančných, a kašle na to.
Vie to nielen odo mňa, ale aj od vyše päťdesiatich mojich kolegov. Pani Slavíková, generálna riaditeľka príslušnej sekcie pred kamerou jasne povedala, že sú za tým veľké finančné skupinové záujmy. To máme nahrané z televízie, zrejme teda za tým všetkým naozaj niečo bude. Peniaze tu krivia zákon. Spýtajte sa pani Slavíkovej a ministra, prečo nekonajú.
SOZA ma len v jednom roku chcela obrať o 115 tisíc
Nie je ale čudné, že jediný, kto tu mal verejné spory s danými organizáciami, ste len vy, Marián Greksa a Anton Kubasák? Nechce sa mi veriť, že tu niekto okráda umelcov a tí hromadne mlčia. A v podstate vždy, keď je nejaký problém, je tam aj vaše meno.
Na to odpoviem veľmi ľahko - človek si musí nájsť vnútorné mantinely, ktoré mu určia hranicu paranoje. Kedysi by som si ani v najhoršom sne nevedel predstaviť, že sa môžu diať takéto veci. Postupne som sa však tomu dostával pod kožu a zistil som, že SOZA ma chcela obrať len v jednom roku o 115 tisíc korún! Veď to neskôr sami priznali. Prípadov, kedy som bol morálne aj finančne poškodený z ich strany je viacero. Od môjho vyhodenia zo SOZA už tieto veci z ich strany beriem ako zámerné poškodzovanie.
O čo šlo v tých sporoch?
Tých je viacero. Išlo napríklad o výplatu odmien za použitie mojich diel v STV vo veľmi veľkom rozsahu, jednalo sa o hodiny hudby. Tie peniaze mi nakoniec museli doplatiť, hoci bez úroku z omeškania. Ďalej mi boli mnohé z mojich diel neprávom bodovo degradované, vyše šesť rokov odmieta SOZA akceptovať moju riadne a pravdivo podanú nahlášku, sú utajované mnohé informácie, na ktoré má každý autor právo a tak ďalej.
Zaujímavé je, že v orgánoch SOZA sedia aj ľudia, ktorí vôbec nie sú autori a pritom rozhodujú vo veciach ostatných autorov. Napríklad pán Čurný zo spoločnosti OPUS sa záhadne dostal do vedenia SOZA, pričom nielen v jeho prípade ide o do očí bijúci konflikt záujmov. Kinček, Jurgová, Brezáni, Medlen, Kersenbaum sú ďalší funkcionári SOZA v konflikte záujmov.
Dôvod?
Podľa stanov (články 16.3 a 17.3, pozn. autora) nemôže byť členom výboru SOZA niekto, kto je členom riadiacich a dozorných orgánov veľkých používateľov. Títo ľudia porušujú stanovy občianskeho združenia a Ministerstvo vnútra sa nečinne prizerá. Pýtam sa, prečo pán Čurný porušuje moje práva tým, že dá prerobiť bez súhlasu moju pesničku v televízii JOJ na verziu karaoke? Sedí predsa vo vedení SOZA, takže by mal poznať Autorský zákon, dodržiavať ho a nie porušovať moje práva.
Ide o pesničku Loď do neznáma?
Áno. Alebo prečo pán Graus, ktorý je vo výbore SOZA, v médiách prezentovaný ako „veľký" producent a hudobný mág, nezabránil porušeniu zákona, a neoprávnene, bez môjho súhlasu, zasiahol do môjho diela v prípade súťaže Slovensko hľadá Superstar 3?
Prečo by nemohli použiť v súťaži vašu skladbu?
Mohli, ale najprv by si odo mňa museli pýtať súhlas. Autorský zákon jasne hovorí, že nedotknuteľnosť diela a nakladanie s ním patria medzi osobnostné práva autora.
Do zákazu hrať moje diela ma vlastne dotlačili oni
Prečo nie ste rád, že sa tá skladba opäť po rokoch hrá, že ju môže spoznať aj dnešná mládež?
Nie som rád, lebo neviem, ako budem dostávať odmeny za použitie mojich diel. Veď som v pozícii, že oficiálne ma vyhodili zo SOZA, a keď som chcel dať zakázať hrať moje diela prostredníctvom písomnej žiadosti, odpovedali mi, že si to mám ošetriť sám. Ako to môžem urobiť, keď nepoznám všetkých používateľov, s ktorými má SOZA uzavreté zmluvy?
Snáď majú zoznam, nie?
Odmietli ho zverejniť. Všetko utajujú. Nevieme teda, aké majú zmluvy, koľko ktorý používateľ platí do spoločnej kasy, hoci je to kasa nás umelcov a nie Kinčeka, Čurného, Grausa a ďalších funkcionárov. Malo by to byť transparentné, ale nie je, veď muzikant nemá šancu zistiť, koľko peňazí odkiaľ prichádza.
Do toho deštruktívneho rozhodnutia zakázať hrať moje diela ma vlastne dotlačili oni. To sa mám podľa vás pozerať, ako moje peniaze idú cudzím ľuďom, a aj tým, ktorí ma priamo poškodzujú? A podľa nich si to mám ošetriť asi tak, že prídem do krčmy a poviem krčmárovi, že v hudobnom automate zakazujem púšťať svoje diela. To je choré, nie? Čo mám vlastne urobiť, keď SOZA si neplní svoje úlohy?
Keby vám dramaturg Superstar zavolal, dali by ste mu povolenie na Loď do neznáma?
Keby mi slušne povedali, že chcú použiť moju pesničku, odpovedal by som im, že „áno, ale rád by som vedel, kto ju bude upravovať, akým spôsobom" a podobne. Na nejakej stránke som sa dozvedel, že hudobným dramaturgom Superstar je istý pán Bečaver, ktorý je šéfom hudby v rádiu Expres. Neskôr som sa s ním stretol a pýtal som sa ho, prečo uvádzajú moju skladbu pod zoskupením Tublatanka, keď ide o zoskupenie Uherčík, Ďurinda, Horváth a Griglák a prečo jej dávajú nesprávny názov Loď, ktorá sa plaví do neznáma, keď sa už dvadsať rokov volá Loď do neznáma.
Čo odpovedal?
Vytiahol fotokópiu bookletu CD, na ktorom bolo jasne napísané: „Loď do neznáma, zoskupenie Uherčík, Ďurinda, Horváth a Griglák, autori Uherčík a Sarvaš, výrobca Peci Uherčík" Tak som sa ho opýtal, prečo zmenil názov pesničky aj interpretov. Nevedel mi to vysvetliť. Veľký šéf hudby. Práve on bol povinný ma kvôli Superstar osloviť. Zo sólovej pasáže, v ktorej boli použité živé škótske gajdy, na ktoré ma nahovoril Fero Griglák, spravili pasáž pre hoboj, neuviedli mená autorov, za to tam dali zlý názov skladby a interpretov, a ja sa mám len prizerať? Autorský zákon je len zdrap papiera? To snáď nie.
Predstavte si tú drzosť
Ako to celé skončilo?
Ešte hodinu pred prenosom som volal s Grausom, že keby uviedli veci na pravú mieru, možno by som im to odobril. Zmenili by nesprávne údaje na správne, zrejme by som sa povzniesol nad tú orchestrálnu verziu, ale dodnes sa mi nikto neozval. Až keď som kontaktoval konateľov Markízy, teda Miku a ešte nejakú pani, drzo mi odpísali, že všetko majú ošetrené so SOZA. Pritom tou organizáciou jednak nie som zastupovaný, a aj keby som bol, s nimi to nemá nič spoločné, lebo osobnostné práva si každý autor rieši sám.
Bol som dokonca vyzvaný, aby som dokázal autorstvo k tejto skladbe! Predstavte si tú drzosť, že vám niekto ukradne auto, vy ho zastavíte a on vám povie, aby ste mu preukázali, že to auto je vaše.
Je takýto prístup bežný?
V tej súťaži tiež odznela skladba od Boba Dylana a predpokladám, že jeho by si asi ťažko dovolili vyzvať, aby dokázal, že je autorom. Myslím si, že Loď do neznáma je za tých dvadsať rokov dosť známa na to, aby niekto spochybňoval moje autorstvo, ktoré bolo uvedené už na prvej vinylovej platni z roku 1991. Ak teda ide o známe fakty, činnosť televízií JOJ, Markíza, niektorých rádií ako Okey, Expres, Viva a podobne, považujem za cielené poškodzovanie mojich práv. V takomto rozsahu sa to už predsa nemôže diať náhodne.
Asi uznáte, že keby sa to stalo raz, človek to považuje za omyl. Ale opakovane a pri mojej osobe? Tí ľudia proste vedia, že som na tieto veci háklivý a robia to cielene. Súdy v tomto štáte nekonajú alebo konajú pomaly, takže dotyční vedia, že zodpovednosť neponesú ani dnes, ani zajtra, ani o rok. A toto všetko sa deje za asistencie štátnych orgánov, najmä rezortov kultúry a vnútra, ktoré majú vykonávať dohľad.
Šebo nič také nevie vydokladovať
Ďalší váš spor je o vyplácanie tantiém za skladbu Vráť trochu lásky medzi nás. Na albume skupiny Money Factor, na ktorom tá skladba vyšla prvýkrát, ste uvedený ako aranžér, ako autori sú uvedení hudobníci kapely. V čom je teda problém?
Kedysi ma oslovil ich manažér Jozef Šebo, lebo chcel, aby som im zaranžoval skladbu, s ktorou si nevedeli rady. Napísal som partitúru pre sláčikové kvarteto, nahral som im gitarové party vrátane gitarového sóla, čo môže potvrdiť aj majiteľ štúdia Václav Patejdl, ktorý sláčikové kvarteto nahrával z mojich podkladov. Vtedy som sa so Šebom dohodli, že pri danej skladbe budem akceptovaný ako aranžér, čo je aj uvedené na obale nosiča. Realitou je, že SOZA odmietla ten aranžérsky podiel uznať.
Protistrana niekde tvrdila, že vám za to bola vyplatená jednorazová odmena 5 tisíc korún.
Pán Šebo také tvrdenie nevie doložiť žiadnym dokladom.
Dostali ste ich alebo nie?
Zrejme si to pletie s inými peniazmi, pretože s tou kapelou som hosťoval na nejakých koncertoch, za čo mi peniaze boli vyplatené. Za aranžovanie skladby mi žiadny jednorazový honorár nevydokladuje. Ale teoreticky - aj keby mi ho vyplatil, jednalo by sa o honorár za vytvorenie aranžmánu, nie za jeho šírenie. Hovorme však o faktoch.
Je zarážajúce, že na albume je uvedený ako autor skladby skupina Money Factor. O tom som aj vedel, v zásade šlo z väčšej časti o pesničku nebohého Doda Dubána, text napísal Jožo Urban. Netušil som však, že chalani so Šebom a Kinčekom podpísali nejakú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že spoluautorom danej skladby budú aj oni. Na toto stretnutie ma ani neprizvali. Pritom na albume je jasne uvedené, že Kinček bol producentom albumu a Šebo managerom, ako spoluautori uvedení nie sú.
Po rokoch, keď som si robil poriadok v evidencii na SOZA, som zistil, že na skladbu Vráť trochu lásky medzi nás nemám podanú nahlášku, tak som to spravil dodatočne. Písomne mi odpovedali, že Kinček s mojim podielom nesúhlasí.
Nie je čudné, že si svoj podiel uplatňujete až po toľkých rokoch?
To je jedno, mám právo uplatniť si ho aj po sedemdesiatich rokoch.
To nespochybňujem, len sa pýtam, prečo tak neskoro.
Lebo SOZA kedysi nezasielala výpisy nahlášok v počítačovej databáze, takže mi uniklo, že tam nahlášku nemám. Podotýkam, že spätne si môžem pýtať peniaze len za tri roky od nahlásenia, čiže ak som sa prihlásil po desiatich rokoch, prvých sedem rokov je už tak či tak pasé.
Kto bral peniaze, keď tam bola iba Kinčekova nahláška?
Vám nebolo celé roky čudné, že za tú skladbu nechodia tantiémy, hoci to bol hit? Chcem len vedieť, či to nie je z vašej strany účelové.
Veď ja neplačem, že mi nikto nevyplatí peniaze za celé tie roky, žiadam ich len za posledné tri, odkedy som si podal nahlášku. Navyše, už na začiatku rozhovoru som vám povedal, že dôslednejšie som sa o svoje práva začal zaujímať až po rokoch. Zistil som, že mám nárok na takzvaný aranžérsky odštep, tak som si ho uplatnil, čo je na tom? Podľa pravidiel SOZA mám nárok na majetkový podiel za tú skladbu, čo spochybnili páni, ktorí sa bezo mňa dohodli na svojich podieloch. Preto som sa nahneval a začal som to riešiť.
Uniká mi pointa, prečo by vás Money Factor takto podrazil a dopísal ako spoluautora Kinčeka, keď to podľa vás nebola pravda.
To sa musíte spýtať ich. Zaujímavé je, že tá kapela bola zoskupenie štyroch chalanov, na albume je uvedený autor Money Factor a ja ako aranžér, pričom na nahláškach na SOZA je zrazu uvedené, že autormi sú len traja z kapely, bubeníka vylúčili, a pripísal sa tam Šebo ako manažér albumu a Kinček, ktorý bol producentom, je zrazu spoluautorom!
Ono sa to robilo tak, že niekoho dopíšete ako autora a on vám za to vie vybaviť iné kšefty, napríklad hranie v médiách, koncerty a podobne, čo Kinček vraj vždy vedel. Money Factoru teda nevadilo, že sa musia deliť o peniaze za autorstvo aj s ním. To sú tie konflikty záujmov. Okrem toho - Kinček mal dokázateľne podanú nahlášku o rok skôr, ako ostatní členovia kapely. Prečo? Ako je to možné? A kto bral vtedy peniaze za tú skladbu, keď tam bola iba Kinčekova nahláška?
Nemohol sa Kinček na vytvorení tej skladby naozaj podieľať?
Nie, veď na albume je jasne uvedený ako producent platne, nie autor. Bol som pri nahrávaní, takže viem, kto bol autorom, nie? A SOZA predsa nezastupuje ani producentov, ani manažérov. Nechápem, ako je možné, že na nahláškach členov Money Factor nie som uvedený ja, ale ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. Keď mi pani zo SOZA na základe mojej písomnej žiadosti oxeroxovala jednu z nahlášok, mala veľký výstup s vtedajším riaditeľom Petrom Klimentom, bývalým eštebákom, myslím, že ju skoro vyhodili z roboty.
Znovu sa pýtam - akým právom sa utajujú informácie z nahlášok? Veď tam nie je ani rodné číslo, ani adresa, ani nič podobné. Kinček si dokonca v nahláške skladby namiesto štyroch minút napísal päť minút a tridsať sekúnd. To znamená, že si ju časovo nadhodnotil a teda mu zrejme aj zarábala viac peňazí. Pritom textár Jožo Urban správne uvádza štyri minúty. Mňa, ako človeka, ktorý sa na tej skladbe dokázateľne podieľal, SOZA odmieta akceptovať!
Je to na súde
Čo sa dialo po tom, čo Kinček odmietol uznať váš podiel?
Dal som to na Rozhodcovskú komisiu SOZA, tá konanie pozastavila. Podľa stanov majú všetci účastníci v konaní rovné postavenie; To že v mojom prípade to neplatí, potvrdzujú aj slová jedného z členov rozhodcovskej komisie 
súdruha Bagina, ktorý mi na zasadnutí 17. 10. 2006 verejne oznámil, že pre rozhodcovskú komisiu nie som relevantným partnerom. Nik z ďalších členov komisie nezakročil a vedúca právneho oddelenia SOZA Turčániová jeho slová neuviedla v zápise pre pamäť, ktorý som pred začatím rokovania požiadal vyhotoviť.
Navyše, rozhodnutie komisie musí byť vydané v lehote štyroch mesiacov od doručenia úplného podania, pri komplikovanom spore, keď nestačili na rozhodnutie sporu najmenej tri zasadnutia v lehote štyroch mesiacov, môže komisia prijať odôvodnené procesné rozhodnutie o predĺžení tejto lehoty, najviac o ďalšie dva mesiace.
V mojom prípade nedodržali lehotu, podanie som doručil do podateľne 16. 06. 2006, konanie vo veci „Vráť trochu lásky..." zastavili 22. 12. 2006. V prípade môjho vylúčenia nevydali rozhodnutie odo dňa podania námietky proti vylúčeniu, teda od 27. 11 .2006 dodnes, čo je pomaly rok aj pol! Teraz je to na súde a je vydané predbežné opatrenie, aby sa za tú skladbu nemohli vyplácať peniaze.
Tú skladbu neskôr prespievalo zoskupenie G8 a opäť zarábala peniaze. Je problém aj tam?
Nahlášku som si, našťastie, podal ešte pred prerobením tej skladby, rok pred Dodovou smrťou, takže ma nikto nemôže podozrievať, že som chcel ryžovať na situácii, keď sa opäť stala hitom. Dnes by ma snáď obviňovali, že chcem profitovať z Dodovej smrti, čo je absolútny nezmysel. V projekte G8 sa použili moje aranžmány a opäť bez môjho vedomia.
Koho viníte?
Robil to Juraj Kupec, ale kto mu to zadal, netuším. Viním však vydavateľstvo. Volal som s Gajom Kurucom, spýtal som sa ho na to, prečo ma nikto nekontaktoval a nepýtal si súhlas. Odpovedal, že „starý, vieš, že Julo to má dobre ošetrené". Takže niekto použije bez môjho vedomia moje aranžérske postupy a autorské party, a vôbec nikoho to netrápi. Mňa nezaujíma, ako to má Kinček ošetrené, chcem len to, čo mi patrí. Kurucovi som povedal, aby zabezpečil, že sa mi ozve niekto kompetentný, kto tú robotu na novú verziu zadal. Viac sa mi ani on, ani nikto iný neozval.
Má to však logiku - ak vás predtým SOZA neuznala ako aranžéra, nikto sa vás nemusí pýtať na prerábanie skladby, nie?
Aj keby som sa zrovna kedysi zriekol majetkových práv k tej pesničke, stále sú tam moje osobnostné práva, takže v súvislosti s novou verziou ma mali osloviť. Ako aranžér som predsa uvedený na vinylovej platni, magnetofónovej kazete aj reedičnom CD.
Bol som ochotný riešiť to diskrétne
Zo SOZA vás nakoniec vylúčili. Kým Greksu a Kubasáka vzali späť, vy ste ostali mimo. Zdôvodnili to poškodzovaním dobrého mena organizácie. Naozaj ste to všetko museli medializovať, nedalo sa to vyriešiť potichu?
Základný protiargument je takýto - mám odložené listy na SOZA ešte z rokov 1997 - 2000, v ktorých som im písal, aby boli takí láskaví a dali veci do poriadku, že som ochotný riešiť všetko diskrétne vnútri organizácie tak, aby sa nič nemuselo medializovať a podávať na súd. Nespravili s tým nič, naopak - vyrobili nové kauzy, čiže medializácia bol jediný spôsob, ako niečo urobiť. Upozorňujem, že mnohí novinári kauzu medializovať odmietli.
Prečo?
Existujú médiá, ktoré sú úzko spriahnuté s porušovateľmi zákona. Na internete na supershop.sk dokonca vymazali môj diskusný príspevok a zrušili diskusiu k albumu SK hity 6. Na porušovanie práv sa mi nepodarilo upozorniť ani v Novom Čase či v STV v Reportéroch. Jasné, že oni vám povedia, že to pre nich nie je zaujímavé a sú z toho vonku, nikto im nedokáže opak.
Vy vážne tvrdíte, že tu existujú novinári, ktorí sú spriahnutí trebárs so SOZA?
Samozrejme. Nie všetci, ale sú takí. Vrátim sa k tomu vyhodeniu - zo SOZA nám napísali, že ak v médiách uverejníme ospravedlnenie, sú ochotní to nejako ututlať. Jasné, že sme nemienili nič odvolávať, keď sme v práve. Výsledkom bolo vylúčenie koncom októbra 2006. Rozhodcovská komisia potom v prípade Greksu a Kubasáka zrušila rozhodnutie výboru o vylúčení, v mojom prípade však nerozhodla dodnes. Pritom podľa stanov to musia urobiť do štyroch mesiacov, v odôvodnených prípadoch do pol roka. Ubehol už rok a pol, Rozhodcovská komisia teda pokojne porušuje vlastné predpisy.
Argumentuje tým, ak sa nemýlim, že ste odmietli podpísať novú zmluvu.
Ale to je jedno, v stanovách predsa nie je napísané, že komisia bude jednať len vtedy, keď podpíšem novelizáciu zmluvy. Vyhodený som bol koncom októbra 2006 a moja zmluva bola platná až do konca roku 2006.
Nová zmluva bola v rozpore so zákonmi
Prečo ste tú novú odmietli podpísať?
Lebo je v rozpore so zákonmi. Oni sa tými novelami zabetónovali, dali si tam také veci, aby sme nemali rovnaký prístup k informáciám, ako tí hore, čo je v rozpore s Autorským zákonom. Nemôže mať predsa nejaký súdruh 
Štrasser alebo gitarista Jakabčic právo na väčšie množstvo informácií ako my, pričom nás, ktorí ich živíme, k nim nepustia. Proste si vytvorili filter, akúsi smernicu o prístupe k informáciám, ktorá by sa správne mala nazývať skôr smernica o neprístupe k informáciám.
Všetko nám utajujú - hodnotu bodu, zmluvy s používateľmi, nahlášky diel kolegov... čo je, preboha, tajné na tom, koľko korún prišlo do SOZA z Markízy, zo Slovenského rozhlasu a podobne? Ako si potom máme skontrolovať, či nás vyplácajú správne? Prečo tam ministerstvo nedohliada na transparentnosť? Keď som si chcel od českej obdoby SOZA nechať priamo vyplatiť peniaze za hranie mojich diel v Čechách, odpísali mi, že by ma síce radi zastupovali, ale nemôžu, lebo som v Medzinárodnej databáze autorov vedený ako človek, zastupovaný SOZA. Čiže SOZA berie na mňa peniaze, ale ja sa k nim zrejme nedostanem, lebo som vylúčený. To kde sme? Mimochodom, v Česku sa vyplácajú autori štyrikrát ročne, u nás za každý rok až v júni v roku nasledujúcom. Ako je možné, že tak dlho držia naše peniaze? A vraj nezisková organizácia.
Jančich porušuje moje práva
Posledná známa kauza sa týka Braňa Jančicha zo skupiny P.S., ktorý podľa vás opäť neoprávnene vydal na nejakej kompilácii skladbu Loď do neznáma.
Áno, minulý rok vyšiel album SK Hity 6, ktorý je normálne v predaji. Vydala ho spoločnosť Home Production, ktorej konateľom je aj pán Jančich. Začal som sa zaujímať, ako je možné, že na albume vyjde moja pesnička, ku ktorej originálnemu zvukovému záznamu mám prístup len ja. Môj právny zástupca ho oslovil, ako je vôbec možné, že porušuje moje práva.
Jeho odpoveď bola aká?
Dlho na náš list neodpovedal, tak ho právnik kontaktoval aj telefonicky, potom mu posielal e-mail, aby to všetko vysvetlil, ale odozva žiadna.
Nemohol mať súhlas od niekoho iného?
Nie, pretože autorom hudby skladby som ja, takisto som jej výrobcom a jedným z interpretov, pričom mám overené, že súhlas neudelila ani SOZA. Za Ďurindu, Grigláka a Horvátha som mal udeliť súhlas a dohodnúť pre nich v licenčných zmluvách podmienky a honoráre ja ako výrobca, lebo taká je dohoda z roku 1988. Pán Jančich však skladbu ukradol, žiadnu zmluvu so mnou ohľadom skladby Loď do neznáma neuzatvoril. Jančich by mal vo vlastnom záujme reagovať, pretože analogický problém už mal so skupinou Kontrafakt - tiež použil skladbu bez ich súhlasu a chlapci požadovali veľké odškodnenie, stiahnutie z predaja a ospravedlnenie. Túto informáciu mám z webových stránok.
Ak sa neozve, pôjde to tiež na súd?
Navrhujeme mimosúdnu dohodu, ale ak nás bude ignorovať, iné nám neostane.
O svoje práva bojujete už roky. Asi nemáte pocit, že sme právny štát...
Tu sa dejú oveľa horšie kauzy a spravodlivosti sa nedovoláte. Ľudia sú apatickí, hudobníci tiež a tým sa vkladajú tromfy do rúk porušovateľom zákonov.
Ako vás vnímajú kolegovia v brandži? Nie ste pre nich čierna ovca, notorický sťažovateľ?
Neviem, ja som ničím takým netúžil byť. Len sa dôsledne zaujímam o svoje práva. Stále sa však považujem za chlapca od Rock&Rollu zo sídliska Ostredky a celý život som chcel byť len dobre namasteným ozubeným kolieskom v kapele. Že sa potom mnohé veci vyvŕbili inak, s tým, bohužiaľ, nič nenarobím.
Keď sa povie Habera, Lipa, Ráž, Tásler, Žbirka, väčšina ľudí vie, že ide o lídrov, či už sólových, alebo v kapele. Keď sa povie Peci Uherčík, mnohí vás síce zaradia k štúdiovým muzikantom, ale ako frontmena vás nikto nevníma. Nemrzí vás to?
Ja som chcel byť vždy len SWEET LITTLE ROCK & ROLLER!
Hrali ste s Grigorovom, Müllerom, Brezovskou, Haberom, Greksom... každý z nich hrá a produkuje iný štýl muziky. Je to dôkaz vašej univerzálnosti alebo skôr toho, že ste sa istý čas nevedeli hudobne nájsť?
Snažil som sa uživiť muzikou a zrejme som bol aj značne naivný, lebo som si myslel, že keď do skladieb, aj od iných autorov, prepašujem aspoň trochu poctivého Rock & Rollu, pomôžem tým slovenskej hudbe. Ha, ha, ha...
Poznámka: O rozhovor sme z dôvodu objektivity požiadali aj Júliusa Kinčeka.
Rozhovor bol autorizovaný, Peci Uherčík doplnil niektoré vyjadrenia bez zmeny zmyslu pôvodných odpovedí.
Medzititulky: Redakcia
