Bratislava 19. mája (ČTK) -
Špecialistov na predmety by časom totiž mali nahradiť odborníci na širšie vzdelávacie oblasti, aby žiaci prijímali informácie v súvislostiach. Najprv však univerzity musia získať súhlas na otvorenie nových učebných programov a ďalšie obdobie bude potrebné na výchovu prvých absolventov, vyplynulo z ankety ČTK.
"Školy musia najprv požiadať o akreditáciu nových študijných programov a výchova absolventov bude trvať ďalších päť rokov," zhrnul dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity Peter Čerňanský. Univerzity sú však podľa neho na zmeny pripravené a aj ich privítajú. Sú totiž v súlade s modernými spôsobmi vzdelávania, dodal Čerňanský.
Niekoľko rokov bude na zmeny potrebných aj podľa dekana Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity Rudolfa Dupkalu. Fakulta, ktorú vedie, taktiež vychováva aj budúcich učiteľov. "Je otázne, ako rýchlo sa podarí predstavy o integrovaní predmetov naplniť," spomenul Dupkala. Združovať predmety však taktiež považuje za správne.
Fakulta podľa Dupkalu už napríklad požiadala o akreditáciu odboru politológia v doktorandskom štúdiu, ktorý by zastrešoval aj znalosti z oblasti práva, ekonómie, verejnej správy, politickej geografie a filozofie. Absolvent odboru by tak mal mať v problematike širší prehľad, než doposiaľ, dodal dekan.
Akreditačná komisia by mala podľa jej podpredsedu Mateja Bílého rozhodnúť o nových študijných programoch do 150 dní od podania žiadosti. Zdržanie pri schvaľovaní nepredpokladá, hoci komisia v súčasnosti organizuje náročné celkové hodnotenie slovenských vysokých škôl, takzvanú komplexnú akreditáciu.
Napriek rokom potrebným na výchovu nových učiteľov by základné a stredné školy mali začať učiť modernejšie už od nasledujúceho školského roka. Tvorcovia štátneho vzdelávacieho programu, ktorý by školám mal určiť povinné učivo, totiž navrhli napríklad spojiť hodiny chémie, fyziky a biológie do tematickej oblasti človek a príroda. Dejepis, geografia a občianska výchova by sa zase mali zhrnúť do oblasti človek a spoločnosť. Učitelia týchto predmetov by sa mali navzájom dohodnúť na úprave metód vyučovania tak, aby deťom ponúkli ucelenejšie informácie, povedal nedávno poradca ministra školstva pre reformu Miron Zelina.
Nevyhnutnou podmienkou pre spájanie predmetov je však podľa učiteľov výrazná redukcia učiva. V opačnom prípade žiadne reálne zmeny nenastanú, varovali pedagógovia.
Reformu vzdelávania by mal spustiť nový školský zákon. Poslanci parlamentu by o ňom mali hlasovať tento týždeň.
Miroslav Grman fil prl