Bratislava 19. mája (TASR) - V medzirezortnom pripomienkovom konaní je nový návrh zákona o poľovníctve. Do Národnej rady (NR) SR by sa mal dostať na jeseň tohto roka. K návrhu sa mal možnosť vyjadriť aj Slovenský poľovnícky zväz (SPZ).
"Vlastníkom poľovného práva na Slovensku je majiteľ pozemku. Svoje právo môže postúpiť ďalšej osobe. Väčšinou je to občianske združenie alebo iný subjekt, ktorý má právo výkonu poľovného práva," uviedol pre TASR výkonný riaditeľ SPZ Imrich Šuba.
Priemerné vlastníctvo pôdy na Slovensku je 0,45 ha, čiže viacerí vlastníci sa musia dohodnúť na uznaní poľovného revíru v určitom priestore, ktorý prenajmú. U štátnych revírov je to jednoduchšie, lebo tu je väčšinou len jeden vlastník, ktorý za odplatu revír prenajíma.
"Obrovským problémom pri prenájme revírov je, že nájomcovia platia vlastníkom za to, čo im nepatrí. Lebo zver nemá vlastníka, a teda nie je spätá ani s vlastníctvom pôdy. Pritom však vlastník dostáva nájomné za revír," dodal Šuba.
"Osobne nesúhlasím s tým, čo sa v súčasnosti deje okolo prenájmu poľovných revírov v Štátnych lesoch. Je to nepochybne dôsledok aj toho, že nám chýba nový zákon o poľovníctve. Tam, kde sú vlastníkmi poľovných pozemkov väčšinou občania okolitých obcí, tam aj radi prenajímajú revír združeniam, ktoré rozumne hospodária a nehľadia len na to, ako získať čo najviac peňazí.
Tak to funguje napríklad v Rakúsku, kde majitelia pozemkov s revírom neobchodujú, ba ani nedovolia dáky poplatkový odstrel. Naopak, nový zákon umožní Štátnym lesom vypísať výberové konanie a licitáciou požiadať za prenájom revíru čo najviac prostriedkov.
Výberové konanie by už ale malo byť viazané aj na plán starostlivosti o zver. Štát bude môcť získať peniaze za prenájom revíru, ale rovnako bude musieť pri výbere nájomcu zohľadniť kritériá pre zodpovedné hospodárenie so zverou. Tak, aby individuálny záujem o lov neprevýšil povinnosť starať sa o zver. Žiaľ, v poslednom období sa revíry stávajú akýmsi prostriedkom politického či mocenského boja a poľovníctvo modernou záležitosťou. To nie je na prospech základným princípom poľovníctva, ktoré hovoria, že zver treba predovšetkým chrániť, starať sa o ňu a až potom loviť," povedal Šuba.
"Pôvodný zákon o poľovníctve je zastaraný. Na túto skutočnosť dlhodobo upozorňoval aj SPZ. Ministerstvo pôdohospodárstva pod bývalým vedením Zsolta Simona síce pripravilo nový návrh zákona, ktorý ale okrem toho, že navrhol zavedenie trhového princípu, nič iné nereguloval. SPZ nenamieta trhové princípy, ale považuje za podstatné, aby zákon v prvom rade garantoval istotu pre zver, istotu pre poľovníkov, rôzne garancie a spôsoby reštrikcií, ak sa základné princípy starostlivosti o zver nebudú dodržiavať. Nie je možné riešiť zákon o poľovníctve tým, že stanovíme len licitáciu nájomného za revír a ostatné časti zákona ostanú nedokončené alebo nezmenené. Toto bola aj príčina, prečo SPZ v roku 2004 spustil petičnú akciu proti Simonovmu návrhu zákona o poľovníctve, pod ktorú sa v priebehu niekoľkých týždňov podpísalo až pol milióna ľudí," doplnil Šuba.
"SPZ má záujem, aby výkon poľovného práva bol umožnený čo najširšiemu okruhu ľudí, ktorí majú predovšetkým na zreteli dlhoročnú starostlivosť o zver. Takých, ktorým ide len o lov alebo o vlastné úzkoprsé záujmy, by sa poľovníctvo malo strániť. Kto chce poľovať, musí pre to aj niečo obetovať. SPZ má záujem, aby bola jednotná poľovnícka organizácia, v ktorej by boli jasné pravidlá hry, aby mala disciplinárny dosah na tých poľovníkov, ktorí pravidlá nerešpektujú alebo vedome obchádzajú. Predpokladá to aj posilnenie právomocí Poľovnej stráže. SPZ sa usiluje aj o to, aby nový zákon stransparentnil prenájom poľovných revírov, ktorý je v súčasnosti zdĺhavý a ťažký. Taktiež o zavedenie veľkoplošného obhospodarovania revírov, na ktorých sa rozhodne, čo a ako sa bude loviť, aká bude starostlivosť o zdravotný stav zveri, ako sa bude prikrmovať," dodal Šuba.
