Zvolen 20. mája (TASR) - Ochranárske organizácie Greenpeace a Združenie Slatinka upozorňujú na vážne nezrovnalosti v kauze plánovanej výstavby Vodného diela (VD) Slatinka neďaleko Zvolena. VD sa má podľa zámeru investora, š.p. Vodohospodárska výstavba (VV), stavať kvôli zásobovaniu vodou 3. a 4. bloku JE Mochovce. Túto verziu však podľa ochranárov verejne spochybnili Slovenské elektrárne (SE) a.s., investor a budúci prevádzkovateľ 3. a 4. bloku JE Mochovce, ktorý s vodou zo Slatinky nepočíta.
"Vodohospodárska výstavba plánuje za štátne peniaze realizovať stavbu, ktorú odôvodňuje tým, že ju potrebuje kvôli aktivite súkromnej spoločnosti. Tej súkromnej spoločnosti, ktorá už niekoľkokrát verejne deklarovala, že o túto stavbu vôbec nestojí. Logicky sa teda pýtame, čo je za snahou presadiť kontroverzný projekt výstavby VD Slatinka," povedal TASR Karel Polanecký, koordinátor energetickej kampane Greenpeace.
Projekt, ktorý v týchto dňoch predložila VV do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zdôvodňuje zámer vystavať priehradu ako "zabezpečenie objemu vody na toku Slatina pre nadlepšovanie prietokov Hrona najmä v súvislosti s odbermi chladiacej vody po dobudovaní 3. a 4. bloku JE v prípadoch klimaticky (hydrologicky) suchých období".
Podľa Martiny Paulíkovej zo združenia Slatinka v médiách, ako aj v liste pre združenie predstavitelia SE uviedli, že "...podľa výsledkov štúdie realizovateľnosti zdrojom úžitkovej vody na chladenie 3. a 4. bloku v JE Mochovce bude vodné dielo Veľké Kozmálovce".
"Ak je pravdou, čo sa tvrdí v zámere predloženom na posúdenie vplyvov, je namieste vážne podozrenie, že štát sa chystá vybudovať za verejné zdroje stavbu, ktorá by mala eliminovať negatívne vplyvy prevádzky JE Mochovce na rieku Hron," uvádza Paulíková. Zákon o vodách pritom ustanovuje, že štát má v prvom rade zabezpečiť práve minimálny prietok v rieke, a až to, čo je navyše, je možné prerozdeliť a predať. Zdá sa, že v prípade tejto atómovej elektrárne je ale situácia presne opačná a štát chce tento problém riešiť výstavbou VD Slatinka. "Neviem, aké by boli dosahy na verejné zdroje, ak by štát takto dotoval každého podnikateľa a každú firmu," dodala Paulíková.
O stanovisko požiadala TASR aj vedenie VV, dnes ho ale neposkytli.
Stavba si podľa predbežných odhadov, ktoré boli ale kalkulované pred 11 rokmi, vyžiada náklady 2,7 miliardy korún (85,7 milióna eur). Zástupcovia okolitých obcí a miest však pre vysoké náklady skorý začiatok výstavby neočakávajú.
Plán vystavať na rieke Slatina v blízkosti Zvolena vodné dielo sa datuje do 50-tych rokov 20. storočia. Už vtedy bolo rozhodnuté o likvidácii dedinky Slatinka (ktorá stojí dodnes) a obmedzení využívania 12 km dlhého údolia rieky. Riadne užívanie nehnuteľností v plánovanej zátopovej oblasti však nie je prakticky možné ani dnes. Plány na výstavbu VD bránia vyhláseniu minimálne štyroch chránených území. V prípade realizácie priehrady by došlo k zatopeniu 266 ha územia. Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a približne 30 rekreačných objektov.
