Bratislava. Opoziční poslanci Lázsló Szigeti (SMK) a Martin Fronc (KDH) navrhujú nový školský zákon o rok odložiť tak, aby platil od septembra 2009. Podľa nich treba zákon dopracovať, aj poslankyňa za SDKÚ-DS Tatiana Rosová konštatovala, že ak by na nový systém mali školy nabehnúť od septembra 2008, spôsobí to učiteľom problémy.
SMK podľa Szigetiho nevidí v návrhu dostatok impulzov na rozvoj regionálneho školstva. Poslankyňa za SMK Anna Szögedi pochybuje o kvalite nového zákona, čo podľa nej dokazuje aj cca 200 pozmeňujúcich návrhov, ktoré k nemu poslanci podali.
Fronc ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi vyčítal, že o právnej norme sa nedostatočne diskutovalo a množstvo zmien sa na gestorskom výbore schvaľovalo en bloc. "To tam môže byť počítač," poznamenal na margo školského výboru, ktorý podľa neho paušálne prijal približne 150 pozmeňujúcich návrhov a ďalších 50 naraz zamietol.
"Reforma nekončí, reforma začína," reagoval minister školstva na výhrady opozície. Podľa neho bývalá koalícia, ktorá teraz kritizuje jeho návrh, za osem rokov svojho vládnutia nedokázala zrealizovať reformu školstva. Pripomenul, že rezort školstva neustále diskutuje s dotknutými stranami, napríklad so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Odštartovanie reformy sa podľa neho nedá stále odkladať.
Nový zákon rieši tri hlavné oblasti legislatívnu oblasť, výchovno-vzdelávací proces a sústavu škôl. Školám umožní cez dvojúrovňový výchovno-vzdelávací program možnosť vytvoriť si vlastný školský vzdelávací program, ktorý by dopĺňal predpísaný obsah učiva. Štátny vzdelávací program, ktorý bude povinný, by mal tvoriť približne 70 percent výučby, zvyšných 30 percent by mali využiť školy na vlastnú profiláciu. Do výučby sa zavedú dva povinné cudzie jazyky, prvý od tretieho ročníka základných škôl, druhý pribudne v šiestom ročníku ZŠ. Súčasťou školskej sústavy sa podľa návrhu od septembra stanú aj materské školy, ktoré budú v poslednom roku pred povinnou dochádzkou poskytovať vzdelanie bez poplatkov.
Odklad žiada aj Katolícka cirkev
Zástupcovia rímskokatolíckej cirkvi dnes v otvorenom liste požiadali poslancov, aby o rok odložili reformu vzdelávania, ktorú by mal priniesť nový školský zákon. Školy totiž majú podľa nich príliš málo času na to, aby plánované zmeny úspešne spustili už v nasledujúcom školskom roku. ČTK o tom informovala tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Poslanci práve dnes začali o návrhu školského zákona záverečnú diskusiu.
"Celý proces príprav by bol tak sústredený na tri mesiace, z ktorých je jún veľmi náročný, z dôvodu konca školského roka a jeho bilancovania a mesiace júl a august sú určené hlavne na oddych, ktorý potrebuje každý pedagóg," napísala v liste komisia KBS pre katechizáciu a školstvo, na čele ktorej stojí banskobystrický biskup Rudolf Baláž.
Koalícia prišla s ďalšími zmenami k Mikolajovmu návrhu
Koalícia navrhla ďalšie zmeny, ktoré by sa mali zakomponovať do nového školského zákona od ministra školstva Jána Mikolaja. Pozmeňujúce návrhy podala poslankyňa za Smer-SD Oľga Nachtmannová. Poslanec za KDH Daniel Lipšic žiada, aby sa návrh vrátil školskému parlamentnému výboru, ktorý by mal prerokovať navrhnuté zmeny. „Pozmeňujúce návrhy by mali byť vrátené do výboru. Ide o rozsiahle zmeny,“ povedal v pléne Lipšic.
Poslanec za SDKÚ-DS Ferdinand Devínsky sa domnieva, že zlý zákon sa nedá vylepšiť ani takmer 200 pozmeňujúcimi návrhmi. Ministrovi školstva vyčítal, že ani on sám nebude vedieť, čo mu poslanci schvaľujú. Návrh preto žiada vrátiť na dopracovanie.
Počty žiakov v triedach by sa mohli znižovať postupne, počíta s tým Nachtmannovej pozmeňujúci návrh. Štátna školská inšpekcia by mohla povoliť vyšší počet detí v triedach do školského roka 2011/2012, ak o to požiada zriaďovateľ školy. Ministerstvo školstva by mohlo zasahovať do počtu žiakov na jednotlivých odboroch stredných odborných škôl. Podľa Nachtmannovej rezort by mohol na žiadosť zamestnávateľských zväzov, podnikateľov či ministerstiev určiť samosprávnemu kraju počty žiakov pre jednotlivé odbory v stredných odborných školách.
Ďalšou zmenou má byť úprava zloženia rady školy pre výberové konania. Keď sa bude hľadať nový riaditeľ, členmi sa majú stať aj zástupca krajského školského úradu, štátnej školskej inšpekcie a samosprávneho kraja. V prípade stredných zdravotníckych škôl tam má sedieť i zástupca ministerstva zdravotníctva.
Nachtmannová okrem iného navrhla upraviť výšky príspevkov rodičov za škôlku, základnú umeleckú školu, za obecnú a samosprávnu jazykovú školu, školský klub, centrum voľného času či školský internát. Zmeny sa majú dotknúť aj školských jedální. „Ministerstvu školstva sa ukladá povinnosť zverejňovať na internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov,“ uviedla Nachtmannová.
Koaliční poslanci v školskom výbore 5. mája súhlasili s takmer 200 zmenami k novému zákonu. Minister Mikolaj po rokovaní výboru tvrdil, že návrh nebol zle pripravený, len ho "vyčisťujú do úplného detailu.“ Vo výbore prešlo, že slovenčina ako štátny jazyk by sa mala v školách pre maďarskú menšinu učiť "v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie." Pôvodne sa mala učiť v rozsahu vyučovania maďarčiny. Koalícia vo výbore akceptovala aj požiadavku SMK, aby školskí inšpektori, ktorí budú kontrolovať školy pre národnostné menšiny, ovládali jazyk týchto menšín. Naopak, Mikolaj neustúpil SMK v tom, aby školy mohli učiť aj z učebníc, ktoré neschváli ministerstvo školstva. Uvoľniť sa má len trh s učebnými textami a pracovnými zošitmi.
