Bratislava 21. mája (TASR) - Komunistická Štátna bezpečnosť (ŠtB) mala vnútorného nepriateľa zadeleného do kategórií. Približne v prvej polovici trvania režimu to boli tzv. bývalí ľudia, spojení s dianím spred roka 1948. Pomenovanie dostali podľa sovietskeho vzoru a boli zadefinovaní v 16 kategóriách.
Išlo o bývalých vlastníkov majetkov, predstaviteľov politických strán, bývalých štátnych úradníkov, ľudí v slobodných povolaniach či tzv. reakčných predstaviteľov cirkvi a odboja.
"Jednoznačne je to určené smerom z pohľadu do minulosti. Akým spôsobom pôsobili, od tohto sa odvodzuje ich nebezpečnosť. V tom čase ŠtB iného nepriateľa nevidí, vnútorný nepriateľ rovná sa bývalí ľudia," uviedol okrem iného v utorok podvečer v svojom referáte historik Jan Pešek z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV). HÚ SAV a Slovenské národné múzeum (SNM) pripravili konferenciu Protikomunistická opozícia a odpor na Slovensku 1948-1989 v Bratislave, ktorá trvá do 22. mája.
Spočiatku nemali smernice a pokyny pre ŠtB ucelený charakter, čo súviselo s výmenami garnitúr sovietskych poradcov a na nich naviazané domáce štruktúry, povedal pre TASR Pešek. Až počas pôsobenia Eduarda Baráka ako československého ministra vnútra sa stáva práca ŠtB systematickejšou. Barák sa stal ministrom v roku 1953. V smerniciach z roku 1959 sa uvádza 16 kategórií tzv. bývalých ľudí. ŠtB sa do polovice 50-tych rokov minulého storočia zaujímala aj o dianie vo vnútri Komunistickej strany Československa a keď pôsobili spisovatelia Ladislav Mňačko a Juraj Špitzer, ŠtB ich odpočúvala a sledovala, hoci oficiálne takáto kategória neexistovala, dodal.
"Zhruba do 1953-1954 sa ŠtB jednoznačne zamerala na výrobu nepriateľov a odhaľovanie, potrestanie a odsúdenie. Potom sa začala transformovať na inštitúciu, ktorá dohliadala na celú spoločnosť," konštatoval. ŠtB poskytovala režimu informácie, ktoré nemohol inak získať, pretože robil politiku, ktorá bránila ľuďom otvorene povedať, čo si myslia.
