KOŠICE 21. mája (SITA) – Plénum Ústavného súdu SR (ÚS) na dnešnom neverejnom zasadaní pridelilo sudcovi spravodajcovi návrh skupiny poslancov Národnej rady (NR) SR na začatie konania o súlade novelizovaného Zákona o vysokých školách s Ústavou SR. Agentúre SITA to dnes potvrdila riaditeľka kancelárie predsedníčky ÚS Ľuba Mackovičová. Skupina 38 poslancov NR SR napadla novelizované ustanovenia vysokoškolského zákona z roku 2007, ktoré zavádzajú povinnú prax v zdravotníckych študijných odboroch a školné za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia a súčasné súbežné štúdium dvoch a viacerých študijných programov. Žiadajú ÚS, aby pred rozhodnutím vo veci pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení vzhľadom na to, že ich ďalšie uplatňovanie ohrozuje základné práva a slobody a zároveň z ich uplatňovania hrozí vážny, nenapraviteľný následok. Napríklad pri vylúčení zo štúdia pre nezaplatené školné už nemožno v štúdiu opätovne pokračovať tam, kde sa skončilo. Až keď si sudca spravodajca preštuduje návrh a ÚS bude rozhodovať, či prijme vec na ďalšie konanie, rozhodne aj o návrhu na pozastavenie účinnosti.
Podľa navrhovateľov nie sú ustanovenia o povinnej praxi pred nástupom na druhý stupeň magisterského štúdia zdravotníckych odborov v súlade s ústavou, pretože sú vágne a právne nejednoznačné do tej miery, že znamenajú zásah do právnej istoty. Navrhovatelia argumentujú, že ustanovenia obsahujú konkrétne obmedzenia prístupu ku vzdelaniu, no nie je možné z nich zistiť, ktoré osoby týmto obmedzeniam podliehajú. Nejde podľa nich o triviálny technicko-legislatívny nedostatok, ale o právnu chybu, ktorá adresátov zbavuje možnosti poznať obsah svojich práv a povinností, pričom sa to netýka len študentov, ale aj vysokých škôl, ktoré nie sú objektívne schopné z ustanovení zistiť, či musia alebo nesmú od uchádzačov o štúdium požadovať preukázanie splnenia podmienky povinnej praxe. Zákonodarca v napadnutom ustanovení obmedzuje prístup k vysokoškolskému vzdelaniu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch, pričom však v nijakom zákone ani iných všeobecne záväzných právnych predpisoch výslovne neupravuje, ktoré študijné odbory sú zdravotníckymi študijnými odbormi. V dôsledku chýbajúcej legálnej definície nie je možné určiť, ktorí uchádzači sú povinní pred prijatím na štúdium druhého stupňa absolvovať odbornú prax. Na druhej strane žiaden právny predpis neurčuje zdravotníckym zariadeniam, aby umožnili študentom absolvovať takúto prax na ich pracoviskách. Takýto právny stav je podľa navrhovateľov v rozpore s princípom právnej istoty zakotvenom v ústave a je aj diskriminačný.
Pokiaľ ide o školné, navrhovatelia zastávajú názor, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou pre ich retroaktivitu, teda že menia právne vzťahy aj spätne v čase, hoci vznikli pred účinnosťou novej právnej normy a navyše sú aj diskriminačné voči skupine študentov, ktorá začala študovať viaceré študijné odbory súčasne ešte pred 1. septembrom 2007. Podľa navrhovateľov pre prijatie napadnutých ustanovení sa rozhodnutia študentov absolvovať viacerá študijné odbory spájajú s veľkým finančným bremenom, ktoré nemohli očakávať a znášanie ktorého od nich nemožno spravodlivo požadovať. Argumentujú, že napadnuté ustanovenia majú negatívny dopad na študentov nielen tým, že musia platiť školné, ale sú spojené napríklad aj so stratou nároku na rodinné prídavky, daňový bonus či poberanie sociálneho štipendia.
