Vládna koalícia dnes v parlamente presadila nový zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý by mal spustiť dlhoočakávanú reformu školstva.
Takzvaný školský zákon sa považuje za jeden z najdôležitejších v tomto volebnom období. Opozícia tvrdila, že zákon aj ďalšie kroky pripravovanej reformy sú pripravené nedostatočne a žiadne pozitívne zmeny neprinesú.
K schválenému školskému zákonu prešlo niekoľko desiatok zmien, ktoré navrhli koaliční poslanci. Opozícia neúspešne žiadala vrátiť návrh na dopracovanie. Neprešiel jej ani ročný odklad reformy, na ktorú sa podľa nej školy nestihnú pripraviť.
Po 24 rokoch
Školský zákon nahradí normu z roku 1984, ktorá sa vo všeobecnosti považovala za zastaranú. Najväčšou zmenou by mal byť vznik štátneho a školských vzdelávacích programov. Mali by totiž určiť nový obsah učiva, aby sa deti už nemuseli učiť informácie, ktoré v praxi nevyužijú.
Zákon taktiež znížil limity maximálnych počtov žiakov v triedach či zrušil existenciu stredných odborných učilíšť.
Mimovládky žiadali odklad, minister to odmietol
Viaceré mimovládne organizácie však žiadali, aby sa účinnosť zákona odložila. Do septembra, kedy by mal začať platiť, totiž podľa nich nedokážu školy splniť nové povinnosti, ktoré im prináša. K požiadavke odložiť účinnosť zákona sa tento týždeň nečakane pripojili aj predstavitelia katolíckej cirkvi.
Minister školstva Ján Mikolaj naopak odklad reformných krokov odmietol. Ďalšia diskusia by podľa neho nemala zmysel a spôsobila by ďalšie meškanie pri presadzovaní očakávaných zmien.
Smer: Reformu sme nemohli odkladať
Školská reforma sa musí začať od septembra, pretože školstvo nezodpovedá 21. storočiu, myslí si poslankyňa za Smer-SD Oľga Nachtmannová. „Keby sme to odložili, čo by sme tým dosiahli? Ja osobne si myslím, že nič. Oveľa lepšie bude, keď Štátna školská inšpekcia teraz nebude taká prísna,“ povedala novinárom Nachtmannová po schválení nového školského zákona.
Podľa nej školskí inšpektori by nemali byť takí prísni počas prvého roka od spustenia reformy. Neznamená to však, že budú prehliadať chyby. „Sme len ľudia, nedá sa to hneď naštartovať na 100 percent od 1. septembra,“ argumentuje koaličná poslankyňa.
Učiteľom sa najbližšie štyri roky budú venovať
Zákon prešiel v podobe v akej ho minister chcel. Ako uviedol po hlasovaní, „učitelia sa musia pripraviť na tie úlohy, ktoré im zo zákona vyplývajú, od septembra sa celá reforma začína“. Podľa neho celý nábeh reformy bude trvať štyri roky. „Celá reforma je o tom, že učitelia dostávajú priestor na vlastnú realizáciu,“ dodal s tým, že je na učiteľoch ako svoju šancu využijú.
Rezort podľa ministra už začal robiť prvé stretnutia s učiteľmi, kde im vysvetľujú štátny vzdelávací program. Minulý týždeň bola schválená metodická pomôcka pre vypracovanie školských vzdelávacích programov, ďalšie školenia pripravia metodicko-pedagogické centrá. „My sa učiteľom najbližšie štyri roky venovať budeme,“ dodal.
Opozícia bude asi hovoriť s prezidentom
Nový školský zákon prinesie do škôl mnoho zmätkov a mnoho chaosu, myslí si poslankyňa za SDKÚ Tatiana Rosová. Podľa nej boli schválené také návrhy, ktoré veci nielenže neriešia, ale výrazným spôsobom komplikujú. Zdôraznila, že z opozičných návrhov neprešlo nič, ani tie, ktoré nezmysly odstraňovali.
Zákon je podľa Ferdinanda Devínskeho (SDKÚ) „jedna veľká katastrofa, jeden centralistický systém, ktorý nás vrhol späť pred rok 89“. Minister podľa neho sám povedal, že od 1. septembra sa nič nezmení. „To znamená, že celá reforma buď nebude prebiehať, alebo celý chod základných a stredných škôl sa bude meniť nejakým pozvoľným spôsobom, a to vôbec nie je žiadna reforma,“ povedal Devínsky. Myslí si, že predsedovia opozičných strán určite budú uvažovať aj o stretnutí s prezidentom a žiadosťou, aby zákon nepodpísal a vrátil ho späť do parlamentu.
SMK hlasovala proti, protesty organizovať ale nebudú
Za návrh hlasovalo 79 koaličných poslancov, šéf HZDS Vladimír Mečiar na hlasovanie neprišiel, predseda SNS Ján Slota návrh podporil. Proti návrhu hlasovali všetci 20 poslanci SMK.
Zákon je podľa predsedu SMK Pála Csákyho zlý, koalícia však napokon zachovala status quo menšinových práv. Údajné dohody medzi SMK a koalíciou o školskom zákone však Csáky na dnešnej tlačovej besede opätovne poprel. Na vylepšení práv menšín v porovnaní s pôvodným znením má podľa neho zásluhu zdravý rozum.
Vzhľadom na ústupky v zákone SMK nebude organizovať "masové protestné akcie". Csáky ale nevylúčil akcie iných menšinových organizácií, napríklad učiteľov či rodičov. Úroveň práv národnostných menšín je podľa Csákyho na Slovensku tak či tak nízka a zodpovedá minimu v európskom civilizačnom priestore.
Do opozičnej spolupráce sa nebudú ponáhľať
Dnešné hlasovanie KDH o školskom zákone je podľa Csákyho signálom, že do opozičnej spolupráce sa netreba ponáhľať. SMK má záujem na obnovení spolupráce, "ale za férových a korektných podmienok". Kooperácia bude preto zatiaľ prebiehať len na nižšej úrovni, predovšetkým o odborných otázkach.
Csákymu sa dnes nepáčil najmä postoj podpredsedu KDH Daniela Lipšica, ktorý hlasoval proti návrhu, aby školskí inšpektori na národnostných školách museli ovládať jazyk príslušnej menšiny. "Lipšic potvrdil, že moje hodnotenie bolo na milimeter presné. Ako jediný hlasoval proti normálnemu návrhu, ktorý bežný človek na ulici pochopí," povedal dnes Csáky v parlamente na margo výroku, že Lipšic je neoľudák. Takéto hodnotenie podpredsedu KDH použil v rozhovore pre portál sme.sk.
Exminister školstva László Szigeti si myslí, že uplatňovanie zákona v praxi vyvolá chaos a je len otázkou času, keď sa parlament bude musieť zaoberať jeho novelizáciou. Namiesto pokojných učiteľov, ako je to údajne v iných krajinách EÚ, budeme preto stretávať nervóznych a frustrovaných učiteľov, ktorí nebudú vedieť, ako od septembra učiť.
V prípade, že prezident SR zákon podpíše, nadobudne účinnosť 1. septembra 2008, s výnimkou ustanovenia o normatívnom financovaní asistentov učiteľov pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré nadobudne účinnosť 1. januára 2009.
Čo je nové a iné
Mikolaj sľubuje, že školy budú slobodnejšie, v triedach dostane väčší priestor tvorivosť a vypadne memorovanie a zbytočné zaťažovanie žiakov encyklopedickými informáciami.
Školy si dotvoria podľa vlastných potrieb zhruba 30 percent výučby v školských vzdelávacích programoch.
Opozícia upozorňovala, že nepôjde o žiadnu reformu, ale len o škrtanie učebných osnov.
MENEJ ŽIAKOV V TRIEDACH
Nový školský zákon počíta so znižovaním počtu žiakov v triedach.
Limity sa sprísňujú, aby mali učitelia viac priestoru venovať sa deťom:
- v materskej škole z doterajšieho maxima 28 na 20-22 v závislosti od veku detí
- v 1. ročníku základnej školy z 29 na 22
- v 2. až 4. ročníku základnej školy z 34 na 25 žiakov
- v 5. až 9. ročníku základnej školy z 34 na 28
- v stredných školách z 34-38 na 30
Školy budú mať na zníženie počtu žiakov tri roky, o výnimku zo zákona budú musieť požiadať Štátnu školskú inšpekciu. Menší počet žiakov v triede prináša zvýšené nároky na počet učiteľov a priestory.
BEZPLATNÝ POSLEDNÝ ROK ŠKÔLKY
Súčasťou školskej sústavy by sa od septembra mali stať aj materské školy, ktoré budú deťom v poslednom roku pred povinnou dochádzkou poskytovať vzdelanie bez poplatkov. Bezplatná dochádzka má za cieľ zaškoliť čo najviac chlapcov a dievčat.
Zmena by mala do škôlok pritiahnuť napríklad deti z rómskych osád, aby boli lepšie pripravené na vzdelávanie v škole. Väčšina ľudí z osád je však tak chudobná, že za materskú školu nemusia platiť už v súčasnosti.
STREDNÉ ODBORNÉ UČILIŠTIA SA RUŠIA
Žiaci prvého stupňa základných škôl, teda 1. až 4. ročníka sa budú môcť vzdelávať aj doma, ale len v prípade, že ich bude učiť osoba so vzdelaním pedagóga.
Rušia sa stredné odborné učilištia, po novom sú zahrnuté medzi stredné odborné školy.
CUDZÍ JAZYK OD TRETEJ TRIEDY, MATURITA PO NOVOM
Po novom sa deti budú musieť povinne učiť cudzí jazyk od tretej triedy základnej školy, s druhým budú musieť začať v šiestej triede.
Zákon ruší doterajšiu prax viacerých stupňov náročnosti pri maturitných skúškach a nanovo definuje spôsob ich priebehu.
Povinná školská dochádzka ostáva desaťročná.
MENEJ DETÍ DO OSEMROČNÝCH GYMNÁZIÍ
Gymnáziá, ktoré ponúkajú 8-ročné štúdium, budú môcť prijímať len päť percent detí z populačného ročníka. Opatrenie by malo podľa ministerstva školstva zabrániť, aby z bežných základných škôl neodchádzali príliš vysoké počty nadaných detí, od ktorých by sa mohli učiť slabší žiaci.
Štát nadiktuje povinné učivo v tzv. štátnych vzdelávacích programoch.
Ministerstvo má zatiaľ hotovú jeho pracovnú verziu. Zvyšok učebných osnov si dotvoria školy vo vlastných školských programoch. Škôlky sa stanú súčasťou sústavy škôl.
CHUDOBNEJŠIE RODINY DOSTANÚ PRÍSPEVOK NA STRAVU
Súkromné školy prídu o časť dotácií, ak porušia právne predpisy. Poslanci schválili, že im bude možné zobrať 15 percent z dotácií.
Ďalej prešla úprava výšky príspevkov rodičov za škôlku, základnú umeleckú školu, za obecnú a samosprávnu jazykovú školu, školský klub, centrum voľného času či školský internát.
Úhrada môže dosiahnuť maximálne 15 percent sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa (351 Sk).
Nový spôsob financovania sa dotýka aj stravovania detí a žiakov. Sociálne znevýhodneným chlapcom a dievčatám sa poskytne finančná pomoc, ktorá by mala pozitívne ovplyvniť ich proces adaptácie do školského prostredia.
UČEBNICE BUDÚ MUSIEŤ BYŤ SCHVÁLENÉ ALEBO ODPORUČENÉ
Návrh zákona ustanovuje používanie učebníc schválených ministerstvom školstva, ktoré budú bezplatné. Okrem týchto učebníc bude možné na vzdelávanie používať aj odporúčané učebnice ministerstvom školstva a iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona.
Koalícia čiastočne vyhovela SMK. Akceptovala jej požiadavku, aby školskí inšpektori, ktorí budú kontrolovať školy pre národnostné menšiny, ovládali jazyk týchto menšín.
Zmiernila úpravu, ktorá určovala výučbu materinského jazyka na školách pre maďarskú menšinu. Prešlo, že slovenčina ako štátny jazyk by sa mala na takýchto školách učiť "v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie". Pôvodne sa mala učiť v rozsahu vyučovania maďarčiny. V schválenej pracovnej verzii štátneho vzdelávacieho programu je napísaný rovnaký počet hodín slovenčiny ako maďarčiny. V prvom ročníku sa žiaci majú učiť tieto jazyky po päť hodín týždenne. V súčasnosti majú sedem hodín maďarčiny a štyri slovenčiny. SMK vôbec neuspela v prípade učebníc. Koalícia ponechala v zákone, že učiť sa bude môcť len z učebníc, ktoré schváli ministerstvo. Bez súhlasu sa budú môcť používať učebné texty a pracovné zošity.
SITA, TASR, ČTK
