Správa vyšla pred budúcotýždňovým rokovaním ministrov zahraničných veci EÚ, ktoré bude zamerané na rozvojovú pomoc.
Slovenská Platforma mimovládnych rozvojových organizácií združujúca 25 členských MVO a osem pozorovateľov upozorňuje, že slovenská vláda dáva na rozvojovú pomoc stále menej.
Slovenské mimovládne organizácie vyzývajú slovenskú vládu na podstatné zvýšenie bilaterálnej rozvojovej pomoci a prijatie konkrétneho plánu zvyšovanie prostriedkov tak, aby splnila ciele Oficiálnej rozvojovej pomoci do roku 2010 a 2015, posilnenie zamerania slovenskej rozvojovej pomoci na odstraňovanie chudoby, vypracovanie konkrétnejšej správy o oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá by verejnosti poskytla transparentnejšie údaje o poskytnutej pomoci a zabezpečenie viacročného programovania oficiálnej rozvojovej pomoci a kontinuity rozvojových projektov, uviedli v stanovisku pre médiá.
Prostriedky pôjdu najmä na Balkán
Slovensko sa bude snažiť dávať viac peňazí na rozvojovú pomoc, smerovať ju chce predovšetkým do európskych krajín, najmä na západný Balkán. "Naším bližším záujmom je náš geopolitický priestor," povedala na dnešnej prezentácii pomoci Srbsku na srbskom veľvyslanectve v Bratislave štátna tajomníčka zahraničných vecí Oľga Algayerová. "Teraz musíme pomôcť Európe a na západnom Balkáne," potvrdil zameranie pripravovanej strednodobej koncepcie rozvojovej pomoci vicepremiér Dušan Čaplovič. Projekty pre najchudobnejšie krajiny Afriky Slovensko podporuje tiež, náš príspevok však považuje Algayerová len za kvapku v mori. Vysvetlila, že v Afrike sa angažujú najmä staré členské štáty Európskej únie a Čína. Čaplovič presadzuje pomoc stabilným africkým krajinám, najmä cez firmy. Spomenul veľkú továreň Matadoru v Etiópii, kde chceme vstúpiť aj do papiernického priemyslu.
"Nechceme veľa malých projektov do veľa krajín, skôr väčšie projekty do menej krajín, aby sa dosiahol viditeľný výsledok," povedala Algayerová. Bývalá riaditeľka fondu Bratislava - Belehrad, ktorý fungoval pred vznikom štátnej Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) vlani v januári, Katarína Vajdová uviedla, že z 12 miléniových cieľov OSN na znižovanie chudoby vo svete sa štyri týkajú práve projektov, ktoré SR robila v Srbsku a Čiernej Hore. Vicepremiér Čaplovič odkázal mimovládnym organizáciám, ktoré žiadajú väčšiu podporu projektov v Sudáne, Keni či ďalších štátoch subsaharskej Afriky, aby najskôr pomohli doma. "Tí, ktorí nám odkazujú, že to máme nasmerovať do Afriky, tým odkazujem - naskúšajte si to najskôr tuná, pomôžte v rómskych osadách," povedal.
Pomoc neprijímame od roku 2003
Rozvojová pomoc by mala prúdiť nielen cez mimovládne organizácie, ale jej významná časť cez podnikateľov a firmy, zvyšok cez štátnu správu, samosprávu, prípadne vysoké školy. Riaditeľ odboru rozvojovej pomoci MZV SR Dušan Dacho konštatoval, že v prvopočiatkoch vedeli predkladať kvalitné projekty najmä mimovládky. Teší ho, že dnes sa zapájajú aj ostatné spomínané subjekty, pričom výrazne vzrástol podiel firiem. "Ministerstvo zahraničných vecí si myslí, že toto je cesta, ktorá zvýši konkurencieschopnosť a kvalitu projektov," uviedol Dacho. Najvýznamnejšie, čo môžeme cez rozvojovú spoluprácu ponúknuť, sú podľa neho skúsenosti Slovenska z transformácie na demokratickú krajinu s trhovou ekonomikou, člena EÚ.
Slovensko prestalo byť podľa kritérií OECD rozvojovou krajinou a tým aj príjemcom pomoci v roku 2003. Vzápätí začalo pomáhať Srbsku a Čiernej Hore. Ako darca rozvojovej pomoci stavalo mosty, čističky, sociálne domy, zaškoľovalo médiá, budovalo infraštruktúru, vzdelávalo štátnu správu, podporovalo štúdium ich občanov na Slovensku. V rokoch 2003 až 2006 išlo do týchto krajín cez 65 projektov 234 miliónov korún. Tento rok je pre Srbsko a Čiernu Horu vyčlenených v štátnom rozpočte 55 miliónov korún. Projekty možno podávať do konca mája. Dušan Čaplovič považuje takúto podporu za zmysluplnú. Pripomenul okupáciu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, keď sa Juhoslávia ako jediná socialistická krajina zastávala Československa v Bezpečnostnej rade OSN a nazvala vstup vojsk pravým menom. "Máme čo vracať, či už vo vzťahu k Slovinsku, Chorvátsku, aj Srbsku," vyhlásil Čaplovič.
Máme záväzky, musíme dávať viac
SR by chcelo v budúcom roku zvýšiť rozpočet pre priamu rozvojovú pomoc cez dvojstranné projekty na zhruba 500 miliónov korún. Ako uviedla Algayerová, MZV SR teraz rokuje s ministerstvom financií. Podľa medzinárodných záväzkov Slovenska by sme mali dávať na celkovú rozvojovú pomoc o dva roky 0,17 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2015 0,33 percenta. Do nej sa rátajú aj významné položky - odpustenie dlhov a príspevok do rozpočtu EÚ na rozvojovú pomoc únie. Štátna tajomníčka upozornila, že pri tak vysokom raste, ako má SR - 10,4 percenta HDP v roku 2007, by išlo o niekoľkonásobné zvýšenie dnes vynakladanej sumy.
Podčiarkla, že štátny rozpočet musí myslieť na dodržiavanie maastrichtských kritérií, povinných pre štáty s eurom. SR ho má prevziať od januára budúceho roku. SR vlani vyčlenila na rozvojovú pomoc 0,09 percenta HDP, v roku 2006 0,10 HDP. Na zníženie podielu poukázala v dnes zverejnej správe celoeurópska sieť mimovládnych organizácií Concord, ktorá je partnerom EÚ pri tvorbe programu rozvojovej pomoci. Touto pomocou sa bude v júni zaoberať summit EÚ.
