Bratislava 22. mája (TASR) - Slovenská republika má čo ponúknuť krajinám, ktoré prechádzajú transformačným procesom, pričom stratégia úspechu pri rozvojovej pomoci je focus do menšieho počtu krajín s väčšou finančnou pomocou. "Ako donor sme 'kvapkou v mori', preto je dôležité zamerať sa na okolité krajiny južnej a juhovýchodnej Európy a poskytnúť im väčší obnos financií," vysvetlila na dnešnej tlačovej konferencii štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR Oľga Algayerová.
Slovensko bolo do roku 2003 príjemcom rozvojovej pomoci, v roku 2004 sa stalo donorskou krajinou. "Srbsko a Čierna Hora je pre nás najvýznamnejšia priorita. V roku 2006 išlo do Srbska a Čiernej Hory 64 projektov v hodnote 200 miliónov korún (6.407.997 eur), v roku 2008 55 miliónov korún (1.762.199 eur)," uviedla Algayerová. Projekty sa sústreďujú hlavne na rozvoj trhového prostredia, vzdelávania a infraštruktúry. Rezort zahraničných vecí taktiež ponúka štipendiá pre srbských študentov na štúdium na slovenských školách.
Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič vidí aktivity rozvojovej pomoci ako zmysluplné s jasnou perspektívou. Definoval ich ako pomocnú ruku pre Srbsko. Ako paralelu uviedol udalosti spred 40 rokov, keď Československo okupovali vojská Varšavskej zmluvy. "Bývalá Juhoslávia bola krajinou, ktorá v Bezpečnostnej rade OSN zastávala záujmy Slovenska a nemlčala tak, ako iné krajiny na Východe i Západe, preto máme Srbsku čo vracať," podčiarkol Čaplovič s tým, že všetky projekty sú podľa neho mostami medzi SR a Srbskom.
Do projektov rozvojovej pomoci sa zapájajú štátne organizácie, samosprávy, mimovládne organizácie a podnikateľské subjekty. Podľa Dušana Dacha zo Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) sú hlavnou komoditou SR nedávne skúsenosti z transformačného procesu. Veľvyslanec Srbskej republiky na Slovensku Danko Proki† konkretizoval projekty, ktoré viedli k zlepšeniu infraštruktúry a integrácie Srbska. Spomenul stavanie ôsmich mostov, projekty vzdelávania štátnych zamestnancov a spolupráce medzi colnými orgánmi krajín. "Srbsko má záujem, aby financie z projektov išli na podporu zamestnanosti, hospodárskeho rozvoja, budovanie infraštruktúry, regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka," myslí si Proki†.
Vzhľadom na objem finančných prostriedkov a s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu efektívnosť je slovenská rozvojová spolupráca namierená do limitovaného počtu krajín. Medzi programové krajiny patrí Srbsko a Čierna Hora. Pod programovou krajinou sa rozumie prijímateľ pomoci, s ktorým Slovensko rozvíja širšiu spoluprácu na základe medzištátnych zmlúv. Prioritné krajiny, do ktorých sa sústreďuje slovenská rozvojová pomoc, sú Afganistan, Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Kazachstan, Keňa, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko, Mozambik, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina a Uzbekistan.
