Náhradu majetkovej škody vo výške 4000 eur (124.592 Sk) a náhradu nákladov a výdavkov 200 eur (6230 korún) priznal Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) slovenskému občanovi.
Ten žaloval SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného mu Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sťažovateľ namietal neprimeranú dĺžku konania o zaplatenie autorskej odmeny za použitie dizajnu. Predmetné konanie sa začalo ešte v marci 1996 na základe návrhu sťažovateľa a stále nie je právoplatne skončené. ESĽP posudzoval obdobie, ktoré trvalo viac ako 12 rokov na dvoch stupňoch konania.
Občan sa tiež sťažoval, že nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy vo vzťahu k jeho sťažnosti na dĺžku konania. Ďalej namietal, že vzhľadom na to, že súdy doposiaľ nerozhodli o jeho žalobe, nemohol užívať svoj majetok.
Dĺžkou napadnutého konania sa v júni 2003 zaoberal aj Ústavný súd SR. Konštatoval zbytočné prieťahy v konaní pred okresným súdom a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 Sk (642 eur).
Ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.
ESĽP však dospel k záveru, že odškodnenie priznané Ústavným súdom bolo príliš nízke. Poukázal tiež na to, že po vyhlásení nálezu ÚS a jeho príkaze konať vo veci bez zbytočných prieťahov, konanie pokračovalo ďalšie tri roky a deväť mesiacov bez toho, aby bolo rozhodnuté v merite veci.
S poukazom na celkovú dĺžku konania ESĽP konštatoval, že došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote.
