Bratislava. Na dovolenku sa väčšina z nás teší. Či si už vyberáme menej tradičné alebo exotickejšie dovolenkové destinácie, nikdy by sme nemali zabúdať, že to hlavné, čo si treba nielen pribaliť, ale čím sa aj musíme na pobyt v cudzej krajine poriadne "predzásobiť", je zdravie.
Ako prežiť dovolenku v zdraví, poradil v rozhovore pre TASR odborník na cestovnú medicínu, prezident Fóra infekčnej, tropickej a cestnej medicíny Rastislav Maďar.
-Čo by sme mali zohľadňovať pred cestou?-
Najskôr svoj aktuálny zdravotný stav a podmienky v lokalite, do ktorej sa vyberáme. Napríklad ľudia s chronickým ochorením dýchacích ciest, ktorí predpokladajú, že v danej krajine budú cestovať verejnými hromadnými prostriedkami, by sa mali dať pred cestou nechať zaočkovať proti chrípke a pneumokokom, pokiaľ je na to v danej krajine sezóna. Treba si napríklad uvedomiť, že ak letíme v lete do Austrálie, tam je zimné obdobie priaznivé pre vývoj chrípkových ochorení, takže je potrebné rozmýšľať aj nad tým, či sa nechať preočkovať proti respiračným nákazám.
-Na iné miesta zemegule sa už dnes presúvame leteckou dopravou. Aké riziká so sebou prinášajú dlhé lety?-
Osoby s poruchami kardiovaskulárneho systému by mali počas dlhších letov venovať pozornosť gymnastike. Z času na čas sa prejsť, cvičiť, ohýbať končatiny v lýtkach, stavať sa na špičky nôh, aby krv v tele prúdila z dolných končatín smerom hore. Dostatok tekutín neznamená zvýšenú konzumáciu alkoholu alebo kávy, ale naozaj jednoduchých tekutín. A treba sa vyhýbať nápojom, ktoré vytvárajú plynatosť. Vo vysokých výškach môže spôsobovať v zažívacom ústrojenstve veľmi nepríjemné stavy až tlakové bolesti. Ak už väčšina ľudí vie, že ju vyvolávajú bublinkové nápoje, málokto takéto účinky pripisuje napríklad aj jablkovému džúsu.
-Pasažiermi leteckých spoločností sa stávajú aj stále menšie deti. Môžu prekonať dlhý let bez komplikácií?-
Deti do dvoch týždňov by lietadlom nemali cestovať. V lietadlách zmenou tlaku dosť trpia, najmä pri štarte a pristavaní. Z tohto dôvodu by mali rodičia v týchto okamihoch deti kojiť alebo kŕmiť fľašou, aby dieťa prehĺtalo. Takýmto spôsobom sa uvoľňuje nahromadený tlak cez Eustachovu trubicu, ktorý mu inak spôsobuje bolesť.
-Pre ktoré skupiny ľudí je lietanie rizikové?-
Leteckú prepravu by nemali absolvovať ľudia s nedávnym infarktom myokardu a s inými poruchami srdca napríklad angína pectoris, ťažké srdcové arytmie, nekontrolovateľná hypertenzia, ďalej s ťažkou anémiou, ľudia s akútnymi psychickými poruchami, epilepsiou. Pokiaľ by sa na palube lietadla dostavila nejaká bolesť na hrudi, podľa výsledkov objektívnych štúdií dokáže zlepšiť prognózu rozhryzenie dvoch tabletiek acylpyrínu. A, samozrejme, že sa dá inhalovať kyslík, ktorý je na palube lietadla k dispozícii. Pokiaľ by ani tieto prostriedky stav nezlepšili, treba osloviť nejakého prítomného lekára, ktorý môže mať po ruke vhodné medikamenty. Ak je to nutné, netreba sa báť využiť aj najhorší variant - núdzové pristátie.
-Existujú medicínske postupy, ktoré nám pomáhajú vyrovnávať sa aj s ťažkosťami spôsobenými časovým posunom?-
Časový posun je veľmi dôležitý aspekt a na väčšinu ľudí dolieha značne nepriaznivo. Každý človek je individuálny, ale väčšinou cesta na východ dolieha na organizmus človeka oveľa tvrdšie ako cesta na západ. Proti pásmovej chorobe sa dá robiť niekoľko vecí. Najskôr sa pokúsiť vydržať let a nespať, potom vydržať ešte deň v mieste príletu a až potom prespať prvú dlhú noc a snažiť sa rýchlo nabehnúť na dané časové pásmo. Pokiaľ má človek v mieste pobytu len nejaké krátkodobé aktivity, je vhodné pokúsiť sa nemeniť si domáci režim. To znamená, snažiť sa dohodnúť si stretnutia alebo obchodné rokovania tesne po prílete a na obdobie, ktorá zodpovedá jeho pracovnému času v domove v Európe, odkiaľ prichádza. Ak sa už musia cestovatelia adaptovať a zostávajú v krajine na dlhší čas, tam odporúčame čo najdlhšiu expozícia slnečného žiarenia. Svetlo totiž urýchľuje adaptáciu. Ak ste aj v miestnosti, je vhodné odstrániť či odklopiť žalúzie alebo zapáliť jasné biele svetlo. Pokiaľ by človek predsa len nemohol kvôli veľkému časovému posunu zaspať, je vhodné použiť hypnotiká. Ale nesmie ísť o tehotnú alebo dojčiacu ženu.
-Predpokladajme, že sme šťastne doleteli a aj sa aklimatizovali. Zdravotné riziká nás však môžu ešte len očakávať. Najčastejšími zdravotnými ťažkosťami v exotických krajinách bývajú žalúdočné problémy a tráviace ťažkosti. Aké prostriedky môžu byť pri ich odstraňovaní účinné a ktoré postupy im dokážu zabrániť?-
Hnačka je najčastejším zdravotným problémom cestovateľov v zahraničí a v niektorých oblastiach sveta postihuje až 80 percent návštevníkov z mierneho klimatického pásma. Najvyššia pravdepodobnosť ochorenia je pri cestách do menej rozvinutých oblastí Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Hoci je často iba reakciou organizmu na náhlu zmenu klímy, stravovacích návykov a stres spojený s pobytom a cestovaním, dodržiavanie základných preventívnych opatrení má kľúčový význam v predchádzaní vážnejším hnačkám z infekčných príčin. Našim cestovateľom, ktorí majú žalúdočné problémy v trópoch, výborne zaberá kokosové mlieko tekutina zo zelených kokosových orechov.
-Vo všeobecnosti sa hovorí, že najlepším liekom je alkohol.-
Fľaša tvrdého destilátu z domu na cestu na "dezinfekciu" je omylom. Stačí totiž len kocka kontaminovaného ľadu v pohári tvrdého alkoholu a hnačke sa aj tak nevyhnete. Dezinfekčný účinok alkoholu sa totiž prejavuje pri oveľa vyšších koncentráciách až pri 80-percentnej koncentrácii. Alkohol netreba preceňovať. Naopak, on sám môže v kombinácii s niektorými druhmi ovocia spôsobiť veľmi silné hnačky. Snáď nepôjde o reklamu, ak v Egypte odporučím liek, ktorý sa volá Antinal dostanete ho v miestnej lekárni za pár egyptských libier a v tejto oblasti na hnačky veľmi dobre zaberá. Vždy som trochu podráždený, keď počujem výroky: "to je faraónova kliatba, tomu sa nedá vyhnúť a každý si cez to musí prejsť". Zásadne s tým nesúhlasím, pretože je to skôr neznalosť a nepripravenosť. V Egypte som strávil niekoľko mesiacov, a nikdy som nemal žiadny problém, ale človek musí byť obozretný.
-Ako teda postupovať?-
Ak neskúsený turista po opustení lietadla hneď hladný beží do reštaurácie a naloží si surovú zeleninu s majonézou, je takmer zaručené, že ho tri dni neuvidíte, pretože bude okupovať toaletu. Treba vychádzať z toho, že aj hotely vyššej úrovne zásadne kupujú čo najlacnejšie potraviny. To znamená, idú na miestny trh a nakupujú od ľudí, ktorí sú v 90 percentách kolonizovaní rôznymi parazitmi, voči ktorým sú ale imúnni. Z tohto faktu vyplýva, že surovú zeleninu minimálne zo začiatku pobytu netreba konzumovať. Ideálnejšia je tepelne spracovaná zelenina, napríklad dusená. Ovocie je vhodné také, ktoré má ochranný obal. Potrebné je vyhýbať sa aj tepelne nespracovaným krémom a majonézam v rôznych sladkých pochúťkach a vodu konzumovať len zo zatvorených fliaš. Postupom času si flóra človeka v cudzej krajine zvykne. Pokiaľ chcete ochutnať miestne špeciality, robte to radšej pred koncom pobytu. Nech sa ochorenie prejaví ak sa má prejaviť - radšej až doma. Cestovateľ alebo turista na tú istú infekčnú dávku nereaguje rovnako na konci ako na začiatku pobytu.
-A čo osobná hygiena?-
Áno, jedným zo základných preventívnych opatrení proti infekčným chorobám je práve dôkladná osobná hygiena. Umývanie rúk po použití toalety, pred jedlom i po ňom musí byť úplnou samozrejmosťou. Často sa zabúda na očistu rúk pred fajčením, kedy môžu byť choroboplodné zárodky prenesené z rúk na cigaretu a následne do úst. Vyplachovanie úst pri umývaní zubov a oplachovanie zubnej kefky vyžaduje taktiež zdravotne neškodnú vodu.
-Čo robiť ak má hnačku dieťa, ktorého telo sa oveľa rýchlejšie dehydruje?-
Dá sa pripraviť dobrý rehydratačný roztok aj svojpomocne. Nestačí totiž dopĺňať iba vodu, ale treba dopĺňať aj ióny, ktoré človek stolicou stráca. Do dva a pol litra bezpečnej prevarenej vody dáme jednu kávovú lyžičku cukru, štipku kuchynskej soli a šťavu z pomaranča, ktorá doplní draslík.
-Naše zdravie na dovolenkách a cestovateľských pobytoch v zahraničí môžu ohroziť aj rôzne živočíchy.-
Áno. Najčastejšie všetci poznáme stopy po morských ježkoch. Ale sú to napríklad aj medúzy. Tá najjedovatejšia žije v Austrálii a pri jej popŕhlení nastáva smrť za niekoľko minút. Ale tieto prípady nebývajú časté. Na dovolenke sa stretávame s bežnými medúzami. Ak by sa stalo, že niekoho popŕhli nielen telom v tvare taniera, ale aj veľmi dlhými vláknami, ktoré sú takmer neviditeľné, veľmi rýchlo pomáha, keď na miesto popálenia nanesieme suchý piesok z pláže, a potom ho niečím zotrieme. Účinné je aj zaliatie alkoholom prípadne octom.
-Na aké ďalšie nebezpečné živočíchy si treba dávať pozor?-
Osobitnú oblasť ohrozenia zdravia predstavujú hady. Jediným kontinentom, na ktorom je viac jedovatých ako nejedovatých hadov, je Austrália. Ale napriek tomu k najväčšiemu počtu poranení a úmrtí dochádza v Ázii. Najjedovatejšie sú kobry indická a kráľovská, ale najmä Ruselská zmija. Zmije sú veľmi nebezpečné tým, že sú agresívne a útočia aj bez ohrozenia. Boja sa ich aj miestni šamani, ktorí s hadmi pracujú. Ostatné hady väčšinou reagujú len vtedy, keď sa cítia ohrozené. U škorpiónov - aj keď je väčšina z nich nejedovatých - paradoxne platí, že najviac jedovaté sú tie najmenšie. Majú veľmi účinný toxín.
-Existujú nejaké opatrenia, ako postupovať po uštipnutí?-
Pri uštipnutí hadom alebo škorpiónom je veľmi účinné a spôsobuje úľavu, keď sa intravenózne podá vápnik kalcium. Veľká časť uhryznutí hadom sú tzv. suché uhryznutia to znamená, že had uhryzne, ale nevypustí jed. Ak nás teda uštipne had, neznamená to automaticky, že máme okamžite aplikovať antitoxín. Naopak, je to nebezpečné, pretože práve ten je sám o sebe vysoko alergénny a môže človeka zabiť. Treba počkať, ako sa situácia vyvinie, či prídu systémové komplikácie, a až potom uvažovať o podaní antitoxínu, aby sme vážne nepoškodili zdravie človeka. Rizikovými bývajú práve nečakané stretnutia so živočíchmi v noci a v období dažďov. Keď prší, hady sa sťahujú na suché miesta. Hadovi treba dať vedieť, že sme tam, lebo sám od seba zväčša neútočí. Ak ide o živočícha, ktorého nepoznáme, najlepšie je ho usmrtiť. Ale aj tu treba dávať pozor, pretože veľa hadov má aj postmortálny smrteľný hryzaví reflex. Aj keď je usmrtený, je schopný ešte stlačiť čeľusť a vypustiť jed. A usmrtenie je dôležité aj pre výber monovalentného antiséra proti jedu daného živočícha, ktorého môže týmto spôsobom lekár presne identifikovať. Pri škorpiónoch zasa treba vedieť, že zaliezajú do topánok, uterákov a rôznych zákutí. Človeku, ktorý nie je na danú situáciu zvyknutý, sa môže sťať osudnou aj nočná návšteva WC. Určite by sme nemali chodiť naboso a pred obutím skontrolovať čo - alebo kto - sa v topánke alebo v sandáloch nachádza.
-A akými prostriedkami sa dá bojovať o proti dotieravým komárom a inému hmyzu?-
Bez ohľadu na to, aký je komerčný názov repelentu, chcel by som upozorniť na účinnú látku, ktorá sa v nich vyskytuje. Ak si ho budete kupovať aj v zahraničí, hľadajte v zložení výrobku DEET alebo DET, čo je dietyltoluamid (koncentrácia do 10 percent pre deti a do 30 percent pre dospelých) a ten je veľmi účinnou látkou v repelentoch proti lietajúcemu hmyzu. V endemických oblastiach sa veľmi často zabúda, že človek sa natrie sám a zabudne na zadnú stranu rúk, časť medzi ponožkou a nohavicami, diery v sandáloch pri chôdzi, pokožku za ušami, na krku a podobne. Nesmieme zabúdať, že repelent sa vyparuje aj v závislosti od fyzickej aktivity. Za 3 - 4 hodiny treba dávku opakovať. Repelent sa u detí cez kožu vstrebáva, preto je potrebné používať detský repelent, ktorý obsahuje nižšiu dávku, pretože, ak by sme natierali dieťa prípravkom pre dospelých, môžeme ho intoxikovať.
-Môžu nás v tropických oblastiach pred dotieravým hmyzom ochrániť aj ďalšie opatrenia?-
Impregnácia odevov rôznymi chemickými látkami zo skupiny pyretroidov, ochranné siete a odev, dlhé rukávy, ale aj úprava režimu dňa. To znamená, že pokiaľ sme napríklad v endemickej malarickej oblasti a nie sme schopní to kontrolovať, upravíme si režim dňa tak, aby sme vstávali tesne po východe slnka a šli spať tesne pred západom slnka, samozrejme, pod moskytiéru, pri zatvorených dverách aj oknách, aby sme minimalizovali riziko kontaktu s komárom, ktorý je najviac aktívny pri západe slnka. Je potrebné, aby aj malí aj veľkí užívali antimalariká. A vhodné je nosiť bledé oblečenie, pretože menej priťahuje hmyz ako oblečenie tmavé.
-Ako by mala vyzerať lekárnička cestovateľa? -
Potrebné lieky by mal mať človek v príručnej batožine, pretože kufor sa vám môže stratiť alebo cestuje za vami neskôr. Ak sa vám to stane v trópoch a nemáte po ruke lieky, je to naozaj veľký problém. Je potrebné vziať si so sebou dostatočné zásoby liekov na pobyt v cudzine. Vybavenie lekárničky závisí od destinácie, do ktorej cestujete. Dôležité je, aby mala ľahký nepremokavý obal a aby ste v nej mali zoznamy liekov, ktoré v lekárničke sú. Veľmi užitočná rada je odpísať si účinnú látku lieku, ktorý užívate dlhodobo. Keby sa vám minul, viete si v cudzine kúpiť primeranú náhradu.
-Ako pôsobí na náš organizmus striedanie teplôt?-
U chronických ťažkostí horúca klíma zhoršuje ochorenia kardiovaskulárneho systému a zažívacieho traktu, naopak, zmierňuje reumatické bolesti a zápaly dýchacích ciest. U alergických ochorení je to individuálne a človek si musí otestovať cudzie prostredie sám na vlastnej koži. Môže prísť aj k zlepšeniu aj zhoršeniu. Treba dávať pozor na vysokú nadmorskú výšku. Keď človek s chronickým ochorením dýchacích ciest alebo srdca vystúpi z lietadla niekde v Bolívii, okamžite je v riziku komplikácií vo forme "výškovej choroby". Inak všeobecne platí, že keď ste náhodou na turistike, nemali by ste prespávať vo vyššej nadmorskej výške ako 500 metrov oproti predchádzajúcemu nocľahu. Aj preto sa horolezci vracajú prespať do tábora v nižšej nadmorskej výške. V ťažko dostupnom teréne môže mať výšková choroba za zlých klimatických podmienok fatálne následky .
-Dajú sa poznatky cestovateľskej medicíny zhrnúť do niekoľkých rád?-
Základná rada na cestu je - dodržiavať bezpečnostné riziká. Pokiaľ vydá ministerstvo varovanie, že niekde vo svete je riziková situácia, ak je to možné, do týchto oblastí nechoďte. Treba mať pri sebe kartičku s diagnózou, keby sa vám niečo stalo. Dávajte si pozor na suveníry so zvieracou srsťou z chudobných rozvojových krajín, pretože môžu spôsobovať kožné ochorenie. Neprespávajte v rizikových ubytovniach, kde hrozí nápor hmyzu, hlodavcov, tie zasa priťahujú hady. A dávajte pozor aj na vykurovacie telesá, ktoré môžu byť nebezpečné a spôsobiť požiar pri nízkej úrovni protipožiarnej ochrany. A čo je veľmi dôležité - zdravotná kontrola po návrate domov, či sa už vyskytnú nejaké zdravotné problémy alebo nie. Veľa infekčných ochorení má totiž dlhú inkubačnú lehotu aj niekoľko mesiacov. Po návrate z cudziny je teda nevyhnutné nechať sa preventívne vyšetriť.
