BRATISLAVA 25. mája (SITA) - Slovensko chce výrazne posilniť rozvojovú pomoc Afganistanu, kde chce poslať aj viac vojakov. Povedal to pre SITA minister zahraničných vecí Ján Kubiš. V rozpočte na budúci rok bude žiadať podstatné, nie kozmetické, zvýšenie rozpočtu na bilaterálnu rozvojovú pomoc, ktorá je tento rok necelých 166 miliónov korún. Na túto pomoc by chcel dva až trikrát viac. Smerovať má do "krajín prioritného záujmu". Aj v rozvojovej pomoci zdôrazňuje slovenská diplomacia ekonomický rozmer.
"V každom prípade mám záujem, aby sme dostali viacej financií, pretože tento nástroj je veľmi účinný a my ho chceme využívať na presadzovanie a podporu našich záujmov v krajinách nášho prioritného záujmu, a to sú rôzne - to môže byť oblasť Balkánu, oblasť východnej Európy, ale napríklad Afganistan, kde budem chcieť, aby sme podstatne viac prispievali aj rozvojovou pomocou, nakoľko tam chceme byť podstatne viac prítomní aj pokiaľ ide o našu vojenskú pomoc," povedal Kubiš.
Minister odmietol výhrady mimovládnych organizácií k malej podpore najchudobnejších krajín Afriky. "Keď budeme mať viacej prostriedkov, tak pôjde viacej aj na subsaharskú Afriku," uviedol. Nevylúčil ale, že niektoré fungujúce projekty, ako napríklad projekt učiteľov v buši na juhu Sudánu, zo štátneho rozpočtu už nepodporia. "My predsa nemôžme venovať peniaze iba na určité projekty, ktoré sa trebárs aj osvedčili a tým pádom, vzhľadom na objem prostriedkov, ktorý tu je, zanedbať všetky ostatné oblasti," dodal minister.
SR by však podľa neho mala na rozvoj iných krajín prispievať viac. "Dnes sme v situácii, keď by sme mali dávať viacej na oficiálnu rozvojovú pomoc a ja budem podstatne väčšie prostriedky vyžadovať v štátnom rozpočte na budúci rok." Záväzky, ktoré máme ako člen EÚ, OECD a OSN napriek tomu zrejme nenaplníme. Najneskôr o dva roky sme sľúbili dávať na rozvojovú pomoc 0,17 percenta HDP, o päť rokov neskôr by to malo byť 0,33 percenta HDP. "Áno, zaviazali sme sa k mnohým ďalším veciam," komentoval nesplnenie limitu Kubiš.
V najbližšom čase vystriedajú veľvyslancov pôsobiacich dlhšie ako 5 rokov
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš potvrdil pre TASR, že rezort plánuje v najbližšom čase vystriedať veľvyslancov, ktorí na tomto poste pracujú dlhšie ako štyri až päť rokov.
Zároveň nepovažuje za nič mimoriadne, ak na ňom zotrvávajú dlhšie, ako sú bežné tri až štyri roky. "Aj keď ja sám nechcem, aby sa tieto prípady vyskytovali veľmi často," pripomenul. Objavili sa názory, upozorňujúce na fakt, že takáto prax nesvedčí o dobrej úrovni slovenskej diplomacie.
"Myslím si, že to hovoria ľudia, ktorí diplomatickej praxi veľmi nerozumejú," reagoval minister. Dodal, že v prípade, ak sa dotyčný človek osvedčil, alebo aj z akýchkoľvek iných dôvodov, nie je nič výnimočné tak na Slovensku, ako aj inde vo svete, že ambasádori pôsobia na jednom mieste podstatne dlhšie. "Nie je to vec bežnej praxe, ale nie je to ani nič také, čo by svedčilo o nekvalite diplomatickej práce," poznamenal minister.
Tento prípad sa týka tiež vedúceho zastupiteľského úradu SR v Prahe Ladislava Balleka, ktorého do funkcii vymenovali v polovici februára 2001 a poverovacie listiny odovzdal 6. marca toho istého roku. "Pracoval veľmi dobre. Nebol žiadny dôvod na to, aby sme pristúpili k jeho urýchlenému striedaniu. Hľadali sme vhodného kandidáta a nakoniec sme ho našli v pánovi Petrovi Brňovi," vysvetlil Kubiš. Ten sa svoj post nastúpi o niekoľko dní.
Ballek je najdlhšie slúžiacim slovenským veľvyslancom, ale zďaleka nie jediným, kto pôsobí viac ako v diplomacii obvyklé štyri roky. Od mája 2001 pracuje v Líbyi ako veľvyslanec Jan Bóry, od marca 2002 je v slovinskej Ľubľane Roman Paldan a od septembra 2002 je slovenským amasádorom v Nigérii Igor Hajdúšek. Piaty rok budú na svojich postoch vedúci zastupiteľských úradov v USA, Portugalsku, Argentíne, Indonézii, v juhokórejskom Soule.
TASR
