Slovenský dokumentárny film Slepé lásky režiséra Juraja Lehotského získal na 61. ročníku Medzinárodného filmového festivalu vo francúzskom Cannes prestížne ocenenie - umeleckú cenu Prix de la Cicae (Confédération Internationale Des Cinémas DďArt et DďEssai), ktorú udeľuje Medzinárodná konfederácia artkín.
Dokument Slepé lásky mal v slovenských kinách premiéru 27. marca spolu s krátkym filmom Ivany Šebestovej Štyri. Ako prvý slovenský film má zvláštnu verziu pre nevidiacich so špeciálnou zvukovou stopou. Popis k filmu nahovorila herečka Emília Vášáryová.
Juraj Lehotský sa snažil vo svojom filme ľudsky a úprimne zobraziť svet nevidomých a priniesť citlivú a emocionálne silnú výpoveď o ich najintímnejších citoch a pocitoch. V snímke vystupujú ľudia rôzneho veku. Spája ich láska a skutočnosť, že všetci sú od narodenia slepí. Peter Kolesár učí hudbu na základnej škole pre nevidiacich, Miro Daniel je nevidomý Róm, ktorý sa zaľúbi do takmer slepého nerómskeho dievčaťa, Elena a Laco sú nevidomí manželia, ktorí čakajú dieťa a Zuzka Pohanková je 14-ročné dievča, ktoré sa chystá na bežnú strednú školu medzi vidiacich tínedžerov. Dokument divákovi postupne ukáže, že láska týchto ľudí je o jemných detailoch, je precítená, duchovnejšia.
Delegácia k filmu Slepé lásky v Cannes v zostave režisér Juraj Lehotský, scenárista Marek Leščák, kameraman Juraj Chlpík, strihač František Krähenbiel, a producenti Ján Meliš a Marko Škop v Cannes absolvovala viacero stretnutí s novinármi, napríklad aj zástupcami prestížneho francúzskeho filmového mesačníka Cahier du Cinema.
O filme vyšlo viacero pozitívnych recenzií vo svetových periodikách ako Variety, Hollywood Reporter a Screen. Juraj Lehotský vyjadril potešenie z početnej účasti na projekciách (celkovo videlo film v Cannes na piatich projekciách spolu asi 1 900 divákov) i pozitívneho prijatia filmu zahraničným publikom: „Myslím, že v základe slovenské i francúzske publikum reagovalo dosť podobne. Ľudia sa smiali na tých istých miestach, na akých sa smiali i na Slovensku. Pre mňa je vždy akýmsi meradlom odozvy, keď ľudia pozitívne zareagujú na scénu, keď Elena so svojou vidiacou malou dcérkou sedí v kine na animovanom filme a dievčatko hovorí: „tak dlho píliť som ešte nevidela“. Vtedy mám radosť a sčasti mi odpadne kameň zo srdca a prestanem byť tak nervózny. Myslím si, že tie hlavné oporné body filmu fungujú medzinárodne. A že Slepé lásky nie sú filmom regionálnym, ale majú medzinárodnú šírku.“
Úspech zaznamenal film aj na obchodnom poli. O práva na jeho premietanie vo svete prejavilo viacero spoločností.
„Slepé lásky majú na Filmovom trhu v Cannes fantastickú odozvu. Film vyvolal veľký záujem nákupcov. Som veľmi zaneprázdnený, ale som naozaj veľmi rád, pretože sa nestáva každý deň, aby o film prejavili záujem najväčšie americké distribučné spoločnosti. A oslovujú ma stále ďalšie a ďalšie festivaly, teraz naposledy Toronto,“ povedal Peter Jäger zo spoločnosti Autlook Films, ktorý má na starosti predaj Slepých lások pre celý svet s výnimkou Slovenska a Českej republiky.
Zo záujmu o film sa teší aj jeho producent Marko Škop: „Každý deň sa to posúva vždy o pár percent k lepšiemu. Pokiaľ ide o záujem ľudí o film, najkonkrétnejšie sa to prejavuje v záujme distributérov a vyzerá to tak, že film bude v distribúcii v kinách takmer v celej Európe a dokonca aj v Japonsku.“
Marko Škop sa ako tohtoročný slovenský zástupca v projekte Producers on the Move zúčastňoval počas trvania 61. MFF Cannes spoločných podujatí, zameraných na vzájomnú výmenu informácií a skúseností európskych producentov vo filmovom priemysle.
Podľa riaditeľky Národného kinematografického centra SFÚ Alexandry Strelkovej je tento rok oveľa väčší aj záujem o slovenský pavilón na Filmovom trhu pri MFF v Cannes. Zásluhu za to pripisuje aj účasti filmu Slepé lásky. „Ľudia chcú film kúpiť, chcú ho na festival, chcú ho vidieť, chcú o ňom písať, čo je veľmi pozitívne. Zároveň sa zaujímajú aj o všetko ďalšie, čo sa v slovenskom filmovom priemysle deje.“
Autor: sfu
