Košice 25. mája (ČTK) - Ich život bez trvalého pobytu obmedzil ešte komunistický režim, zákaz na Slovensku zrušili pred štyrmi rokmi. Rómovia sa však už usadili, povedal ČTK etnológ Arne Mann zo Slovenskej akadémie vied.
"V minulom storočí už kočovali na Slovensku len olašskí Rómovia, čo je asi päť percent Rómov, ostatní boli usadení už oveľa dávnejšie," uviedol Mann. Aj olašských Rómov však k usadeniu štát prinútil dopredu pripravenou akciou.
Zákaz z roku 1958 štátna moc uplatnila o rok neskôr. Počas niekoľkých dní zobrali všetkým kočujúcim skupinám olašských Rómov kolesá z vozov a udelili im trvalý pobyt v obciach, v ktorých ich práve zastihli. Na zásah využil štát zimu, keď sa Rómovia zdržovali na zimoviskách.
Štát sa podľa Manna snažil zabezpečiť aj ich bývanie. Rómske rodiny dostali železničné vagóny, v tom čase totiž železnice rušili všetky vozne tretej cestovnej triedy.
Rómovia však napriek tomu úplne migrovať neprestali. "Aj po zákaze kočovania sa cestovania olašskí Rómovia nevzdali," povedal ČTK rómista Rastislav Pivoň. Olašskí Rómovia sa počas režimu dokonca podľa Pivoňa stali z najchudobnejšej vrstvy Rómov najbohatšou. Dokázali totiž cestovať za obchodom, ako prví napríklad podľa Pivoňa začali na Slovensko nosiť niekdajší hit - digitálne hodinky.
Slobodný trh však olašských Rómov zbavil možnosti zárobku, podľa Pivoňa sa preto chudoba medzi etnikom stupňuje. Riešením je opäť cestovanie, v súčasnosti už po celej Európe. Pri ňom však už olašskí Rómovia len navštevujú svojich príbuzných, neskôr sa vracajú do svojich domovov, dodal Pivoň.
Hoci Rómovia sa už vo východnej Európe a na Balkáne usadili v 16. storočí, časť Rómov v západnej Európe sa podľa Manna kočovného života dodnes nevzdala. Rómovia sa pohybujú v obytných autách, ktoré považujú za svoj dom. Inde ostalo kočovanie základným prvkom rómskej identity aspoň symbolicky; koleso sa dodnes používa ako znak pre rómske etnikum a kultúru.
