Súčasní maturanti sa na záverečnú skúšku stredoškolského štúdia pripravujú samostatnejšie než v minulosti. Neznamená to však automaticky, že si dokážu požadované znalosti aj lepšie osvojiť. Pre niektorých študentov je viac voľnosti výhodou, pre iných naopak, povedali ČTK oslovení učitelia po prvom týždni ústnych maturít.
Podľa ministerstva školstva k zvýšenej samostatnosti študentov prispelo aj to, že časť učiva si organizujú sami.
Rozdiely medzi žiakmi sa prehlbujú
"Zodpovednosť sa vo väčšej miere presúva na žiaka, než bolo zvykom v minulosti," zhrnul riaditeľ bratislavského gymnázia Ivana Horvátha Augustín Šutta. Medzi odpovedajúcimi sa preto podľa neho prehĺbili rozdiely. "Mali sme vynikajúce odpovede, ale mali sme aj veľmi slabé a jeden študent nezmaturoval," dodal riaditeľ.
Rovnaký trend potvrdil aj riaditeľ gymnázia vo Svidníku Anton Berežňák. Do veľkej miery k tomu podľa neho prispieva, že študenti si v posledných dvoch ročníkoch štúdia veľkú časť predmetov vyberali sami.
"Ak chcel napríklad niekto na vysokej škole študovať právo, doplnil si týždenne ďalších šesť hodín dejepisu a občianskej náuky," priblížil Berežňák. Vo štvrtom ročníku bola pre každého povinná len slovenčina, matematika a telesná výchova, dodal.
"Je možné povedať, že nesú (študenti) zodpovednosť za výber maturitných predmetov a tým aj za svoj výkon na maturite," dodala Romana Kanovská zo Štátneho pedagogického ústavu, ktorý zastrešuje ministerstvo školstva.
Samostatnosť vraj posilní aj nový zákon
Posilniť právomoci študentov a škôl by podľa ministerstva mala aj reforma vzdelávania. Spustiť by ju mal nový školský zákon, ktorý poslanci schválili minulý týždeň. Základné a stredné školy budú mať k dispozícii po novom týždenne niekoľko hodín, ktoré by mali naplniť takzvaným školským vzdelávacím programom.
Dopĺňal by povinné učivo určené štátnym vzdelávacím programom. Od zmien sa očakáva, že školy dokážu absolventov lepšie pripraviť pre potreby praxe a študentom sa ešte viac rozšíria možnosti vlastného výberu.
Ústne maturity budú pokračovať do 6. júna, celkovo by ich malo absolvovať viac ako 60.000 študentov. Tí už v marci preukazovali svoje znalosti písomnými skúškami, ktorých súčasťou bolo aj celoštátne testovanie, takzvaná externá maturita.
V náročnejšej A úrovni testov dosiahli maturanti v slovenskom jazyku a literatúre úspešnosť 71,3 percenta, v ľahšej B úrovni 60,3 percenta. V matematike sa študentom podarilo získať v priemere 60,2 percenta z možných bodov v A úrovni, v B dokázali maturanti správne odpovedať len na približne polovicu úloh.
Externá maturita sa vzťahovala aj na cudzie jazyky. Najviac študentov si vybralo anglický jazyk, pričom v A úrovni testov dosiahli úspešnosť 70,5 percenta a v B úrovni 61,9 percenta.
