Pre TASR to dnes uviedla vedúca Kancelárie Ústavného súdu Ľubica Mackovičová.
Účinnosť zákona ÚS pozastavil v októbri 2005, keď o jeho preskúmanie požiadali dve skupiny poslancov na čele s Jánom Drgoncom (exposlanec ANO) a Katarínou Tóthovou (ĽS-HZDS). Zákonu vyčítali možnú neústavnosť najmä v oblasti retroaktivity a prenesenia dôkazného bremena na podozrivého.
Preukazovanie pôvodu majetku presadil v roku 2005 vtedy opozičný Smer, za schválenie hlasovalo 114 poslancov. Zákon umožňuje každému upozorniť orgány na osoby, ktoré podozrieva z nelegálneho nadobudnutia majetku. Ak by hodnota majetku osoby presahovala najmenej o tisícnásobok minimálnej mzdy jej legálne príjmy, hrozilo by jej prepadnutie majetku v prospech štátu.
Nezávislí poslanci chceli na ostatnej parlamentnej schôdzi ÚS SR obísť prijatím veľmi podobného, ale ústavného zákona. Premiér Robert Fico tomuto kroku sprvu vyjadril jednoznačnú podporu, napokon názor zmenil a chcel poznať postoj ÚS SR k procedúre schvaľovania. Koaliční poslanci napokon ústavný zákon Vladimíra Palka a Pavla Minárika z programu 21. schôdze vyradili.
Za preukazovanie pôvodu majetku majetku z dnes relevantných politických strán hlasovali v roku 2005 predstavitelia KDH, SDKÚ-DS a Smeru a väčšina poslancov SMK. Kritické výhrady k zákonu v súčasnosti zazneli od poslancov SNS a ĽS-HZDS. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar proti preukazovaniu majetku nenamieta, chce však, aby sa tak dialo ústavnou cestou. Šéf SNS Ján Slota sa nazdáva, že kontrolovať spôsob nadobudnutia majetku možno aj podľa zákonov platných v súčasnosti. Poslanci SMK v tejto veci nie sú jednotní, keďže časť z nich zákon schvaľuje, niektorí sa v roku 2005 podpísali pod podanie na ÚS.
